Termín:štatutárne predpisy: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=štatutárne predpisy |Definition=podzákonné, normatívne a jednostranné formy činnosti |Field=štátna správa |Related terms=normatívne správne akty…“)
 
Riadok 3: Riadok 3:
 
|Definition=podzákonné, normatívne a jednostranné formy činnosti
 
|Definition=podzákonné, normatívne a jednostranné formy činnosti
 
|Field=štátna správa
 
|Field=štátna správa
|Related terms=normatívne správne akty
+
|Related terms=normatívne správne akty, vnútorné predpisy
 
|Synonyms=štatúty
 
|Synonyms=štatúty
 
|Bibliography=Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000.
 
|Bibliography=Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000.

Verzia zo dňa a času 15:54, 30. október 2019

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: štátna správa
Definícia: podzákonné, normatívne a jednostranné formy činnosti
Zdroj: Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000.

Kontext: Sú špecifické tým, že v porovnaní s norma­tívnymi správnymi aktmi majú vždy obmedzenú územnú a osobnú platnosť. Formou štatútov si samosprávne subjekty verejnej správy riešia spravidla vlastné záležitosti patriace do ich pôsobnosti pri výkone samosprávy. Preto sa právomoc vydávať štatúty často chápe ako právo autonómnej normotvorby. Toto právo však musí zákon výslovne pripúšťať, pričom legislatívne riešenie je rôzne.
Zdroj kontextu: Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000.
Synonymum: štatúty
Príbuzné termíny: normatívne správne akty, vnútorné predpisy
Poznámka: Ich všeobecnosť treba chápať tak, že môžu mať právne účinky len pre príslušníkov určitého spoločenstva (mesta, stavovskej komory, ústredného orgánu štátnej správy). Neuverejňujú sa však v Zbierke zákonov, pretože zákon to nevyžaduje. Všeobecne sa nepovažujú za prameň práva.