Termín:masová produkcia: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=masová produkcia
 
|Name=masová produkcia
|Definition=výsledok procsu prispôsobovania vzniku, šírenia a pôsobenia mediálnych informácií podmienkam trhovej ekonomiky
+
|Definition=pesimistický postoj a negativistický moedl spoločnosti, v ktorej sa udiali modernizačné procesy (urbanizácia, industrializácia, demokratizácia politického života, rast gramotnosti
|Field=masmédiá
+
|Localized definitions=
|Related terms=masová kultúra, masová komunikácia
+
|Field=masové komunikácie
|Bibliography=kol. autorov: Stručný slovník masmediálnej a marketingovej komunikácie. Trnava: Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda 2006.
+
|Localized fields=
|Translations={{Translation|Language=en|Localized form=mass production}}
+
|Related terms=
 +
|Synonyms=
 +
|Bibliography=PODĽA Reifová, I. a kol.: Slovník mediální komunikace, Praha: Portál. 2004
 +
|Translations={{Translation|Language=en|Localized form=mass society}}
 
|Acceptability=Normalizovaný
 
|Acceptability=Normalizovaný
|Context=Rastúca produktivita a masová výroba sú výsledkami technického racionalizačného procesu. Ale o ekonomizácii možno hovoriť len vtedy, ak sa zabezpečia primerané opatrenia v distribúcii odbytu z prírastku produkcie. Stručne povedané, masová produkcia vyžaduje masovú distribúciu. Kauzalita sa dá vysvetliť takto: hoci pri vyšších vyrobených množstvách v dôsledku regresie efektov klesajú náklady na vyrobenú jednotku, na druhej strane stúpa spravidla intenzita distribúcie, v záujme prekonania odporu trhu a tým aj vyššie zaťažovanie distribučnými nákladmi na predaj a [[reklama|reklamu], stále sa zvyšuje podiel distribučných nákladov na celkovej štruktúre nákladov daného tovaru oproti výrobným nákladom.
+
|Context=Druhú vlnu prináša priemyselná revolúcia, symbolizovaná montážnou linkou. Znamenala rýchly pokrok – továrne umožnili masovú výrobu, prevláda homogenita a nacionalita, vzniká masová spoločnosť. Nastupujúca tretia vlna je vyvolaná informačnou revolúciou, ktorá je symbolizovaná počítačom. Ťažisko sa prenáša z manuálnej práce na prácu v službách, finančný kapitál nahrádza ľudský a dôraz sa kladie na intelekt, znalosti a poznanie celkovo, všeobecne.
|Context source=Multikulturalita, interkulturalita, transkulturalita. Zborník z medzinárodnej konferencie konanej v dňoch 25. - 26. 10. 2001. Acta Culturologica, zv. č. 6. Ed. K. Podoláková. Bratislava: Katedra kulturológie FiF UK 2001.
+
|Context source=Dzúr-Gejdošová, Katarína: Pojem sociálneho konfliktu (indivíduum, spoločnosť, ich potreby a záujmy). Záverečná práca. Michalovce: FMK UCM 2002
 
+
|URL=
 +
|Localized URLs=
 +
|Approved=
 +
|Comment=Pojem zaviedol v r. 1960  W. Kornhauer.
 
}}
 
}}
  

Verzia zo dňa a času 23:21, 13. február 2019

Normalizovaný termín [?]

Oblasť: masové komunikácie
Definícia: pesimistický postoj a negativistický moedl spoločnosti, v ktorej sa udiali modernizačné procesy (urbanizácia, industrializácia, demokratizácia politického života, rast gramotnosti
Zdroj: PODĽA Reifová, I. a kol.: Slovník mediální komunikace, Praha: Portál. 2004

Kontext: Druhú vlnu prináša priemyselná revolúcia, symbolizovaná montážnou linkou. Znamenala rýchly pokrok – továrne umožnili masovú výrobu, prevláda homogenita a nacionalita, vzniká masová spoločnosť. Nastupujúca tretia vlna je vyvolaná informačnou revolúciou, ktorá je symbolizovaná počítačom. Ťažisko sa prenáša z manuálnej práce na prácu v službách, finančný kapitál nahrádza ľudský a dôraz sa kladie na intelekt, znalosti a poznanie celkovo, všeobecne.
Zdroj kontextu: Dzúr-Gejdošová, Katarína: Pojem sociálneho konfliktu (indivíduum, spoločnosť, ich potreby a záujmy). Záverečná práca. Michalovce: FMK UCM 2002
Cudzojazyčný ekvivalent: en: mass society
Poznámka: Pojem zaviedol v r. 1960 W. Kornhauer.