Termín:konotácie: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Uprava velkosti pismen) |
(Uprava velkosti pismen) |
||
Riadok 14: | Riadok 14: | ||
|URL=http://www.juls.savba.sk/frazeologicka_terminologia/ | |URL=http://www.juls.savba.sk/frazeologicka_terminologia/ | ||
|Localized URLs= | |Localized URLs= | ||
− | |Approved= | + | |Approved=KOMISIA PRE VÝSKUM FRAZEOLÓGIE PRI SLOVENSKOM KOMITÉTE SLAVISTOV |
|Comment=Majú status sekundárnych významových prvkov, ich existencia nevplýva priamo na polysémiu jazykovej jednotky a ich realizácia je ovplyvňovaná aj kontextom. Patria k nim príznaky expresívne, hodnotiace, citové, apelové, estetické, intenzifikačné, evokačné, obrazné, ideologické, religiózne a iné. Ich nositeľmi sú najmä slová a frazémy. | |Comment=Majú status sekundárnych významových prvkov, ich existencia nevplýva priamo na polysémiu jazykovej jednotky a ich realizácia je ovplyvňovaná aj kontextom. Patria k nim príznaky expresívne, hodnotiace, citové, apelové, estetické, intenzifikačné, evokačné, obrazné, ideologické, religiózne a iné. Ich nositeľmi sú najmä slová a frazémy. | ||
}} | }} |
Verzia zo dňa a času 10:06, 11. december 2017
Odporúčaný termín [?] (schválila KOMISIA PRE VÝSKUM FRAZEOLÓGIE PRI SLOVENSKOM KOMITÉTE SLAVISTOV)
Oblasť: | lingvistika |
Definícia: | pragmatické zložky významovej štruktúry, ktoré sú odrazom najmä hodnotiaceho postoja a kladných a záporných vzťahov a asociácií |
Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995. |
Kontext: | Denotatívny význam je základom jazykového dorozumievania; hovorí sa o ňom aj ako o referenčnom alebo kognitívnom význame a je bázou pre konotatívny čiže emotívny, asociatívny význam. Konotácie zahrnujú postoj človeka k realite — o jednej a tej istej budove sa môžem podľa nálady vysloviť ako o domci, chajde, chatrči, baráku, chalúpke atď.; to, čo je podľa ľavičiarskych novín vlastenecké hnutie, môže americká tlač charakterizovať ako protivládnu vzburu a podobne. Rozdielne označenie teda nemusí ešte znamenať odlišnú realitu alebo, inakšie povedané, denotatívny význam zostáva totožný napriek rozdielnym konotatívnym významom. Konotácie sa prejavujú aj pri výbere štylistických prostriedkov; básnikovi nie je jedno, či použije sloveso „rozhorieť sa“ alebo či dá prednosť výrazom „vzbĺknuť“, „vzplanúť“, „rozplameniť sa“. Dôležitou vlastnosťou konotácií je ich nestálosť a podmienenosť skúsenosťou i vzdelaním jednotlivca. |
Zdroj kontextu: | Krupa, Viktor: Jazyk - neznámy nástroj. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1991. 161 s. |
Príbuzné termíny: | pragmatický aspekt frazeológie, hodnotiaca operatívnosť frazém, kontaktové/dištančné zapojenie frazémy do kontextu, emocionálnosť frazémy, expresívnosť frazémy |
Cudzojazyčný ekvivalent: | en: connotation, cs: konotace, es: connotación, de: Konnotation, uk: коннотація, ru: коннотация, it: connotazione, pl: konotacja |
Poznámka: | Majú status sekundárnych významových prvkov, ich existencia nevplýva priamo na polysémiu jazykovej jednotky a ich realizácia je ovplyvňovaná aj kontextom. Patria k nim príznaky expresívne, hodnotiace, citové, apelové, estetické, intenzifikačné, evokačné, obrazné, ideologické, religiózne a iné. Ich nositeľmi sú najmä slová a frazémy. |
URL: | http://www.juls.savba.sk/frazeologicka terminologia/ |