Termín:univerzálny ľudský zmysel frazém: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Uprava velkosti pismen) |
|||
Riadok 14: | Riadok 14: | ||
|URL=http://www.juls.savba.sk/frazeologicka_terminologia/ | |URL=http://www.juls.savba.sk/frazeologicka_terminologia/ | ||
|Localized URLs= | |Localized URLs= | ||
− | |Approved= | + | |Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov |
|Comment=V ich interpretácii sa síce tak alebo onak odráža pocit vernosti pomyselnému celkovému zmyslu seba, vlastnej komunity, no pritom sa neustále myslí na "človeka vôbec", človeka v zmysle hodnôt, ktoré sa mu pripisovali počnúc od renesancie v súhrnnom pojme "humanity". Ľudia však v sebe odjakživa pociťovali tento pojem ako fenomén solidarity s inými. V samých frazémach sa to odráža vo fakte, že ako subjekt konania v situáciách modelovaných frazémami sa uvádza pomenovanie "človek". A cíti sa aj bez tohto výslovného vyjadrenia. Frazeológia v jednotlivých ľudských spoločenstvách stelesňuje vlastne zmysel ľudského života, človeka a ľudstva, a to napríklad aj v tzv. laxných frazémach, aspoň per negationem: ''bližšia košeľa ako kabát''. | |Comment=V ich interpretácii sa síce tak alebo onak odráža pocit vernosti pomyselnému celkovému zmyslu seba, vlastnej komunity, no pritom sa neustále myslí na "človeka vôbec", človeka v zmysle hodnôt, ktoré sa mu pripisovali počnúc od renesancie v súhrnnom pojme "humanity". Ľudia však v sebe odjakživa pociťovali tento pojem ako fenomén solidarity s inými. V samých frazémach sa to odráža vo fakte, že ako subjekt konania v situáciách modelovaných frazémami sa uvádza pomenovanie "človek". A cíti sa aj bez tohto výslovného vyjadrenia. Frazeológia v jednotlivých ľudských spoločenstvách stelesňuje vlastne zmysel ľudského života, človeka a ľudstva, a to napríklad aj v tzv. laxných frazémach, aspoň per negationem: ''bližšia košeľa ako kabát''. | ||
}} | }} |
Verzia zo dňa a času 10:01, 11. december 2017
Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)
Oblasť: | lingvistika |
Definícia: | túto extrapoláciu povahy frazém dovoľuje podľa všetkého fakt univerzálií samého ľudského rodu, ako ju skúma a dosvedčuje historická antropológia; vo frazeológii to – proti nepopierateľnej idiomatickosti a autochtónnosti frazém – dotvrdzuje sám ich semiotický zmysel, spočívajúci v dôraze na autentickom chápaní životných situácií |
Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995. |
Príbuzné termíny: | životné univerzálie frazém, životná vrstva frazeológie, autentickosť frazémy, živá zmyslovosť frazémy, idiomatickosť frazémy |
Poznámka: | V ich interpretácii sa síce tak alebo onak odráža pocit vernosti pomyselnému celkovému zmyslu seba, vlastnej komunity, no pritom sa neustále myslí na "človeka vôbec", človeka v zmysle hodnôt, ktoré sa mu pripisovali počnúc od renesancie v súhrnnom pojme "humanity". Ľudia však v sebe odjakživa pociťovali tento pojem ako fenomén solidarity s inými. V samých frazémach sa to odráža vo fakte, že ako subjekt konania v situáciách modelovaných frazémami sa uvádza pomenovanie "človek". A cíti sa aj bez tohto výslovného vyjadrenia. Frazeológia v jednotlivých ľudských spoločenstvách stelesňuje vlastne zmysel ľudského života, človeka a ľudstva, a to napríklad aj v tzv. laxných frazémach, aspoň per negationem: bližšia košeľa ako kabát. |
URL: | http://www.juls.savba.sk/frazeologicka terminologia/ |