Termín:konotácie: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Uprava velkosti pismen) |
|||
| Riadok 14: | Riadok 14: | ||
|URL=http://www.juls.savba.sk/frazeologicka_terminologia/ | |URL=http://www.juls.savba.sk/frazeologicka_terminologia/ | ||
|Localized URLs= | |Localized URLs= | ||
| − | |Approved= | + | |Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov |
|Comment=Majú status sekundárnych významových prvkov, ich existencia nevplýva priamo na polysémiu jazykovej jednotky a ich realizácia je ovplyvňovaná aj kontextom. Patria k nim príznaky expresívne, hodnotiace, citové, apelové, estetické, intenzifikačné, evokačné, obrazné, ideologické, religiózne a iné. Ich nositeľmi sú najmä slová a frazémy. | |Comment=Majú status sekundárnych významových prvkov, ich existencia nevplýva priamo na polysémiu jazykovej jednotky a ich realizácia je ovplyvňovaná aj kontextom. Patria k nim príznaky expresívne, hodnotiace, citové, apelové, estetické, intenzifikačné, evokačné, obrazné, ideologické, religiózne a iné. Ich nositeľmi sú najmä slová a frazémy. | ||
}} | }} | ||
Verzia zo dňa a času 10:01, 11. december 2017
Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)
| Oblasť: | lingvistika |
| Definícia: | pragmatické zložky významovej štruktúry, ktoré sú odrazom najmä hodnotiaceho postoja a kladných a záporných vzťahov a asociácií |
| Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995. |
| Kontext: | Denotatívny význam je základom jazykového dorozumievania; hovorí sa o ňom aj ako o referenčnom alebo kognitívnom význame a je bázou pre konotatívny čiže emotívny, asociatívny význam. Konotácie zahrnujú postoj človeka k realite — o jednej a tej istej budove sa môžem podľa nálady vysloviť ako o domci, chajde, chatrči, baráku, chalúpke atď.; to, čo je podľa ľavičiarskych novín vlastenecké hnutie, môže americká tlač charakterizovať ako protivládnu vzburu a podobne. Rozdielne označenie teda nemusí ešte znamenať odlišnú realitu alebo, inakšie povedané, denotatívny význam zostáva totožný napriek rozdielnym konotatívnym významom. Konotácie sa prejavujú aj pri výbere štylistických prostriedkov; básnikovi nie je jedno, či použije sloveso „rozhorieť sa“ alebo či dá prednosť výrazom „vzbĺknuť“, „vzplanúť“, „rozplameniť sa“. Dôležitou vlastnosťou konotácií je ich nestálosť a podmienenosť skúsenosťou i vzdelaním jednotlivca. |
| Zdroj kontextu: | Krupa, Viktor: Jazyk - neznámy nástroj. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1991. 161 s. |
| Príbuzné termíny: | pragmatický aspekt frazeológie, hodnotiaca operatívnosť frazém, kontaktové/dištančné zapojenie frazémy do kontextu, emocionálnosť frazémy, expresívnosť frazémy |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | en: connotation, cs: konotace, es: connotación, de: Konnotation, uk: коннотація, ru: коннотация, it: connotazione, pl: konotacja |
| Poznámka: | Majú status sekundárnych významových prvkov, ich existencia nevplýva priamo na polysémiu jazykovej jednotky a ich realizácia je ovplyvňovaná aj kontextom. Patria k nim príznaky expresívne, hodnotiace, citové, apelové, estetické, intenzifikačné, evokačné, obrazné, ideologické, religiózne a iné. Ich nositeľmi sú najmä slová a frazémy. |
| URL: | http://www.juls.savba.sk/frazeologicka terminologia/ |
