Termín:sekundárne pramene európskeho práva: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
|Name=sekundárne pramene európskeho práva | |Name=sekundárne pramene európskeho práva | ||
| − | |Definition=právne akty prijímané orgánmi Európskych spoločenstiev | + | |Definition=právne akty prijímané orgánmi Európskych spoločenstiev (Európskej únie) |
|Field=právo EÚ | |Field=právo EÚ | ||
| − | |Related terms=primárne pramene európskeho práva, nariadenie | + | |Related terms=primárne pramene európskeho práva, nariadenie EÚ, smernica EÚ, rozhodnutia EÚ |
| + | |Synonyms=sekundárne právo EÚ | ||
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. | |Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. | ||
|Acceptability=Eurolegislatívny | |Acceptability=Eurolegislatívny | ||
| − | |Comment=Medzi tieto právne akty patria nariadenia, smernice, rozhodnutia, stanoviska a odporúčania. K orgánom, ktoré majú vo svojej kompetencii prijímať tieto právne akty, patria Rada alebo Rada spoločne s Európskym parlamentom a v niektorých prípadoch aj Európska komisia. Adresátmi sú spravidla členské štáty pod dohľadom Európskej komisie, ktorej v tomto asistuje niekoľko špecializovaných výborov tvorených zástupcami aparátu EÚ a členských štátov. | + | |Context=Sekundárne právo Európskej únie (EÚ) je súbor právnych predpisov založený na zmluvách EÚ. Tým sa odlišuje od primárneho práva EÚ, ktoré pozostáva najmä zo zmlúv, konkrétne to je Rímska zmluva, z ktorej vznikla Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), Zmluva o Európskej únii, založená na Maastrichtskej zmluve, a Zmluva o Euratome. |
| + | |Context source=https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM:ai0032 | ||
| + | |Comment=Medzi tieto právne akty patria podľa článku 288 ZFEÚ nariadenia, smernice, rozhodnutia, stanoviska a odporúčania. | ||
| + | K orgánom, ktoré majú vo svojej kompetencii prijímať tieto právne akty, patria Rada alebo Rada spoločne s Európskym parlamentom a v niektorých prípadoch aj Európska komisia. Adresátmi sú spravidla členské štáty pod dohľadom Európskej komisie, ktorej v tomto asistuje niekoľko špecializovaných výborov tvorených zástupcami aparátu EÚ a členských štátov. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | [[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | ||
Verzia zo dňa a času 10:33, 4. máj 2024
Eurolegislatívny termín [?]
| Oblasť: | právo EÚ |
| Definícia: | právne akty prijímané orgánmi Európskych spoločenstiev (Európskej únie) |
| Zdroj: | Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
| Kontext: | Sekundárne právo Európskej únie (EÚ) je súbor právnych predpisov založený na zmluvách EÚ. Tým sa odlišuje od primárneho práva EÚ, ktoré pozostáva najmä zo zmlúv, konkrétne to je Rímska zmluva, z ktorej vznikla Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), Zmluva o Európskej únii, založená na Maastrichtskej zmluve, a Zmluva o Euratome. |
| Zdroj kontextu: | https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM:ai0032 |
| Synonymum: | sekundárne právo EÚ |
| Príbuzné termíny: | primárne pramene európskeho práva, nariadenie EÚ, smernica EÚ, rozhodnutia EÚ |
| Poznámka: | Medzi tieto právne akty patria podľa článku 288 ZFEÚ nariadenia, smernice, rozhodnutia, stanoviska a odporúčania.
K orgánom, ktoré majú vo svojej kompetencii prijímať tieto právne akty, patria Rada alebo Rada spoločne s Európskym parlamentom a v niektorých prípadoch aj Európska komisia. Adresátmi sú spravidla členské štáty pod dohľadom Európskej komisie, ktorej v tomto asistuje niekoľko špecializovaných výborov tvorených zástupcami aparátu EÚ a členských štátov. |
