Termín:mikroustálenosť frazémy: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Uprava velkosti pismen) |
(Uprava velkosti pismen) |
||
| Riadok 14: | Riadok 14: | ||
|URL=http://www.juls.savba.sk/frazeologicka_terminologia/ | |URL=http://www.juls.savba.sk/frazeologicka_terminologia/ | ||
|Localized URLs= | |Localized URLs= | ||
| − | |Approved= | + | |Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov |
|Comment=Chápanie mikroustálenosti vychádza z predstavy, že frazeologizovanosť istého spojenia vychádza z ustálenosti nie iba na jednej rovine, ale že sa prejavuje ako výsledok špecifickej súhry v ustálenosti viacerých typov, ktoré pritom nikdy nemusia byť v konkrétnej frazéme zastúpené v absolútnej miere, teda ako nejaká absolútna zmeravenosť. Je to pojem z frazeologickej koncepcie A. V. Kunina, v ktorej sa počíta s takýmito druhmi mikroustálenosti: mikroustálenosť morfologická, mikroustálenosť syntaktická, mikroustálenosť lexikálna, mikroustálenosť používania, mikroustálenosť významu a štruktúrnosémantická. Sám názov mikroustálenosť sa v našej domácej literatúre uplatňoval zriedkavejšie (bežnejšie sa hovorí iba o ustálenosti, napr. morfologickej, syntaktickej ustálenosti atď.), hoci predstava o jednotlivých druhoch či častiach komplexnej ustálenosti sa aj u nás produktívne využíva. | |Comment=Chápanie mikroustálenosti vychádza z predstavy, že frazeologizovanosť istého spojenia vychádza z ustálenosti nie iba na jednej rovine, ale že sa prejavuje ako výsledok špecifickej súhry v ustálenosti viacerých typov, ktoré pritom nikdy nemusia byť v konkrétnej frazéme zastúpené v absolútnej miere, teda ako nejaká absolútna zmeravenosť. Je to pojem z frazeologickej koncepcie A. V. Kunina, v ktorej sa počíta s takýmito druhmi mikroustálenosti: mikroustálenosť morfologická, mikroustálenosť syntaktická, mikroustálenosť lexikálna, mikroustálenosť používania, mikroustálenosť významu a štruktúrnosémantická. Sám názov mikroustálenosť sa v našej domácej literatúre uplatňoval zriedkavejšie (bežnejšie sa hovorí iba o ustálenosti, napr. morfologickej, syntaktickej ustálenosti atď.), hoci predstava o jednotlivých druhoch či častiach komplexnej ustálenosti sa aj u nás produktívne využíva. | ||
}} | }} | ||
Verzia zo dňa a času 10:08, 11. december 2017
Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)
| Oblasť: | lingvistika |
| Definícia: | podtyp komplexnej ustálenosti (makroustálenosti), ktorý sa prejavuje istými paradigmatickými alebo syntagmatickými ohraničeniami v jednej oblasti výstavby frazémy alebo v oblasti jeho používania |
| Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995. |
| Príbuzné termíny: | makroustálenosť frazémy, zmeravenosť frazémy, mikroustálenosť lexikálna, štruktúrno-sémantická mikroustálenosť, mikroustálenosť syntaktická |
| Poznámka: | Chápanie mikroustálenosti vychádza z predstavy, že frazeologizovanosť istého spojenia vychádza z ustálenosti nie iba na jednej rovine, ale že sa prejavuje ako výsledok špecifickej súhry v ustálenosti viacerých typov, ktoré pritom nikdy nemusia byť v konkrétnej frazéme zastúpené v absolútnej miere, teda ako nejaká absolútna zmeravenosť. Je to pojem z frazeologickej koncepcie A. V. Kunina, v ktorej sa počíta s takýmito druhmi mikroustálenosti: mikroustálenosť morfologická, mikroustálenosť syntaktická, mikroustálenosť lexikálna, mikroustálenosť používania, mikroustálenosť významu a štruktúrnosémantická. Sám názov mikroustálenosť sa v našej domácej literatúre uplatňoval zriedkavejšie (bežnejšie sa hovorí iba o ustálenosti, napr. morfologickej, syntaktickej ustálenosti atď.), hoci predstava o jednotlivých druhoch či častiach komplexnej ustálenosti sa aj u nás produktívne využíva. |
| URL: | http://www.juls.savba.sk/frazeologicka terminologia/ |
