Termín:modely významu frazémy: Rozdiel medzi revíziami

|URL=http://www.juls.savba.sk/frazeologicka_terminologia/

|URL=http://www.juls.savba.sk/frazeologicka_terminologia/

|Localized URLs=

|Localized URLs=

|Comment=Rozlišujeme semaziologické a onomaziologické modely. K semaziologickým patria lineárne, vetvené, stupňovité a hierarachické. Lineárne modely vychádzajú z tradičnej lexikologickej interpretácie o členení významu na zložku nocionálnu (konceptuálnu) a pragmatickú (konotatívnu, resp. asociatívnu). Vetvené vychádzajú z toho, že zložkám významu v slovníku nemožno priradiť jednoznačne zreteľný sémantický príznak, čo spôsobuje otvorenosť významu voči kontextuálnej špecifikácii. Pri opise sa analyzujú fakultatívne a potenciálne situačné prvky a tiež špecifickosť deskriptívneho jadra. Výhodou takéhoto modelu je, že sa tu prehľadne špecifikuje valencia a kontext okolo deskriptívnych komponentov a tento opis možno ďalej vetviť a precizovať, pričom možno doň zakomponovať okrem situačného vymedzenia aj pragmatické zložky z lineárnych modelov, napr. emocionálnu a hodnotiacu zložku. Ďalšie modely (stupňovitý, resp. viacúrovňový a tzv. procedurálny, resp. funkčný) vychádzajú zo stupňovitého opisu sémantickej a syntaktickej štruktúry frazém. V stupňovitom modeli sa na najvyššej úrovni frazéma priraďuje k abstraktnému pojmu (tzv. archisémovej formuli) do určitého lexikálno-sémantického poľa. Ďalej nasleduje tzv. bázová propozícia s uvedením predikátových sém a s počtom premenných argumentov a konotatívnych prvkov. Ďalej sa špecifikuje sémanticko-denotatívna distribúcia argumentov v rámci tzv. sémantického vetného modelu. Na štvrtom stupni sa špecifikujú morfosyntaktické reštrikcie predikátu a určuje sa syntaktická distribúcia v podobe výpočtu argumentov, vrátane ich záväzného a fakultatívneho obsadenia. K tomu pristupuje diastratálna (pragmaticko-štylistická) charakteristika a výklad významu (B. Wotjak). V hierarchickom modeli ide o kombináciu vetveného a stupňovitého modelu. Model zachytáva hybridnú povahu frazém, ktorá je z hľadiska funkcie akoby pomenovaním, no jej štruktúra je syntaktickej povahy. Význam frazémy sa podľa tohto modelu skladá z tzv. vecného denotátu, ku ktorému sa hierarchicky pripájajú ďalšie zložky: zafixovaný obraz, hodnotenie, expresívnosť, emocionálnosť a estetickosť (F. Miko).  Onomaziologické modely – tezaury zachytávajú významové vzťahy medzi frazémami v hierarchickom usporiadaní vzhľadom k ich nadradeným kategoriálnym pojmom.

|Comment=Rozlišujeme semaziologické a onomaziologické modely. K semaziologickým patria lineárne, vetvené, stupňovité a hierarachické. Lineárne modely vychádzajú z tradičnej lexikologickej interpretácie o členení významu na zložku nocionálnu (konceptuálnu) a pragmatickú (konotatívnu, resp. asociatívnu). Vetvené vychádzajú z toho, že zložkám významu v slovníku nemožno priradiť jednoznačne zreteľný sémantický príznak, čo spôsobuje otvorenosť významu voči kontextuálnej špecifikácii. Pri opise sa analyzujú fakultatívne a potenciálne situačné prvky a tiež špecifickosť deskriptívneho jadra. Výhodou takéhoto modelu je, že sa tu prehľadne špecifikuje valencia a kontext okolo deskriptívnych komponentov a tento opis možno ďalej vetviť a precizovať, pričom možno doň zakomponovať okrem situačného vymedzenia aj pragmatické zložky z lineárnych modelov, napr. emocionálnu a hodnotiacu zložku. Ďalšie modely (stupňovitý, resp. viacúrovňový a tzv. procedurálny, resp. funkčný) vychádzajú zo stupňovitého opisu sémantickej a syntaktickej štruktúry frazém. V stupňovitom modeli sa na najvyššej úrovni frazéma priraďuje k abstraktnému pojmu (tzv. archisémovej formuli) do určitého lexikálno-sémantického poľa. Ďalej nasleduje tzv. bázová propozícia s uvedením predikátových sém a s počtom premenných argumentov a konotatívnych prvkov. Ďalej sa špecifikuje sémanticko-denotatívna distribúcia argumentov v rámci tzv. sémantického vetného modelu. Na štvrtom stupni sa špecifikujú morfosyntaktické reštrikcie predikátu a určuje sa syntaktická distribúcia v podobe výpočtu argumentov, vrátane ich záväzného a fakultatívneho obsadenia. K tomu pristupuje diastratálna (pragmaticko-štylistická) charakteristika a výklad významu (B. Wotjak). V hierarchickom modeli ide o kombináciu vetveného a stupňovitého modelu. Model zachytáva hybridnú povahu frazém, ktorá je z hľadiska funkcie akoby pomenovaním, no jej štruktúra je syntaktickej povahy. Význam frazémy sa podľa tohto modelu skladá z tzv. vecného denotátu, ku ktorému sa hierarchicky pripájajú ďalšie zložky: zafixovaný obraz, hodnotenie, expresívnosť, emocionálnosť a estetickosť (F. Miko).  Onomaziologické modely – tezaury zachytávajú významové vzťahy medzi frazémami v hierarchickom usporiadaní vzhľadom k ich nadradeným kategoriálnym pojmom.

}}

}}