Termín:akropola¹: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
d (Ivor premiestnil stránku Termín:akropola ¹ na Termín:akropola¹, ale neponechal presmerovanie: Premenovanie stránok s indexom) |
(Premenovanie referencií s indexom) |
||
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
|Field=história | |Field=história | ||
|Localized fields= | |Localized fields= | ||
| − | |Related terms=hradisko, | + | |Related terms=hradisko, akropola² |
|Synonyms= | |Synonyms= | ||
|Bibliography=Historická revue, č. 5 — 6, roč. 15, 2005 | |Bibliography=Historická revue, č. 5 — 6, roč. 15, 2005 | ||
Verzia zo dňa a času 16:32, 8. september 2017
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | história |
| Definícia: | v rámci hradiska samostatne opevnený komplex stavieb na vyvýšenom priestranstve, ktorý predstavoval najviac chránené miesto so sídlom vládcu alebo kniežacieho správcu |
| Zdroj: | Historická revue, č. 5 — 6, roč. 15, 2005 |
| Kontext: | Stredoveký rozsah osady sv. Mikuláša ani jej uličná os neboli dodnes vo väčšom rozsahu preskúmané a aj v budúcnosti to bude problém pre terénne úpravy, ktoré v minulých desaťročiach silne narušili historický terén hradného kopca. Pozostatky trvalých stavieb na akropole je možné sledovať od 9. storočia. Vtedy už bola západná časť akropoly vyhradená pre obydlie kniežaťa (základy jednoduchého dvojpriestorového paláca), kým vo východnej časti bol cirkevný okrsok (trojloďová bazilika obklopená cintorínom). |
| Zdroj kontextu: | Zborník Slovenského národného múzea - História 40, 2000 |
| Príbuzné termíny: | hradisko, akropola² |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | en: acropolis, el: ακρόπολη |
| Poznámka: | Výraz pochádza z gréčtiny. |
