Termín:ústava: Rozdiel medzi revíziami

|Name=ústava

|Name=ústava

|Definition=základný zákon štátu najvyššej právnej sily, ktorý poskytuje základné informácie o danom štáte z hľadiska ústavného a štátneho mechanizmu

|Definition=základný zákon štátu najvyššej právnej sily, ktorý poskytuje základné informácie o danom štáte z hľadiska ústavného a štátneho mechanizmu

|Field=verejné právo

|Field=verejné právo

|Related terms=ústavný súd

|Related terms=ústavný súd

|Acceptability=Legislatívny

|Acceptability=Legislatívny

|URL=http://www-8.vlada.gov.sk/index.php?ID=1013

|URL=http://www-8.vlada.gov.sk/index.php?ID=1013

|Comment=Ústavu tvorí súhrn právnych noriem, ktoré sú systematicky usporiadané, vnútorne členené a upravujú základné spoločenské vzťahy v štáte. Zakotvuje formu štátu, základné práva a slobody, postavenie najvyšších orgánov – moci zákonodarnej, výkonnej, súdnej – s ich právomocami a vzťahmi medzi nimi. Vznik ústav je spojený so vznikom štátu. S pojmom „ústava“ sa stretáme už v starom Grécku, i keď ešte nejde o ústavu v takej podobe, ako ju poznáme dnes. Moderné ústavy sú prijímané v 18. storočí. Medzi prvé písané ústavy patrila Ústava Virgínie z roku 1776, poľská a francúzska ústava z roku 1791, či doteraz platná Ústava USA z roku 1787. V iných štátoch sa môžeme stretnúť aj s iným označením ako ústava, napr. Základný zákon SRN. Obvykle býva stanovený aj osobitný spôsob prijímania ústavy (v porovnaní s prijatím bežného zákona) a to napr. v SR 3/5 kvalifikovanou väčšinou. Ústava plní v štáte dôležité funkcie. Obmedzuje štátnu moc v záujme práv a slobôd občanov (právna funkcia), je trvalou základnou normou upravujúcou najdôležitejšie základné vzťahy (stabilizujúca funkcia), odzrkadľuje dosiahnutý stav spoločenského a právneho vývoja (petrifikujúca funkcia), dosiahnutý stupeň právnej kultúry spoločnosti (kultúrna funkcia), tiež výchovnú a poriadkovú tým, že je v nej zakotvený pevný systém základných a zásadných hodnôt spoločnosti, je zdrojom pravidiel konania všetkých (nielen) občanov a títo sú povinní ich poznať a rešpektovať. Ústavy demokratických štátov obsahujú základné princípy suverenity ľudu, právneho štátu, deľby moci, kontroly ústavnosti a garancie základných práv a slobôd. Ústava sa aplikuje priamo (ak nepredpokladá prijatie vykonávacieho zákona), nepriamo (predpokladá prijatie zákona) alebo interpretáciou – výkladom (ak je nutné objasnenie obsahu a zmyslu právnych noriem) v SR Ústavným súdom. (54897)

|Comment=Ústavu tvorí súhrn právnych noriem, ktoré sú systematicky usporiadané, vnútorne členené a upravujú základné spoločenské vzťahy v štáte. Zakotvuje formu štátu, základné práva a slobody, postavenie najvyšších orgánov – moci zákonodarnej, výkonnej, súdnej – s ich právomocami a vzťahmi medzi nimi. Vznik ústav je spojený so vznikom štátu. S pojmom „ústava“ sa stretáme už v starom Grécku, i keď ešte nejde o ústavu v takej podobe, ako ju poznáme dnes. Moderné ústavy sú prijímané v 18. storočí. Medzi prvé písané ústavy patrila Ústava Virgínie z roku 1776, poľská a francúzska ústava z roku 1791, či doteraz platná Ústava USA z roku 1787. V iných štátoch sa môžeme stretnúť aj s iným označením ako ústava, napr. Základný zákon SRN. Obvykle býva stanovený aj osobitný spôsob prijímania ústavy (v porovnaní s prijatím bežného zákona) a to napr. v SR 3/5 kvalifikovanou väčšinou. Ústava plní v štáte dôležité funkcie. Obmedzuje štátnu moc v záujme práv a slobôd občanov (právna funkcia), je trvalou základnou normou upravujúcou najdôležitejšie základné vzťahy (stabilizujúca funkcia), odzrkadľuje dosiahnutý stav spoločenského a právneho vývoja (petrifikujúca funkcia), dosiahnutý stupeň právnej kultúry spoločnosti (kultúrna funkcia), tiež výchovnú a poriadkovú tým, že je v nej zakotvený pevný systém základných a zásadných hodnôt spoločnosti, je zdrojom pravidiel konania všetkých (nielen) občanov a títo sú povinní ich poznať a rešpektovať. Ústavy demokratických štátov obsahujú základné princípy suverenity ľudu, právneho štátu, deľby moci, kontroly ústavnosti a garancie základných práv a slobôd. Ústava sa aplikuje priamo (ak nepredpokladá prijatie vykonávacieho zákona), nepriamo (predpokladá prijatie zákona) alebo interpretáciou – výkladom (ak je nutné objasnenie obsahu a zmyslu právnych noriem) v SR Ústavným súdom. (54897)

}}

}}