Termín:absolutizmus: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
Riadok 12: | Riadok 12: | ||
|Comment=Pôvod má v stredovekej doktríne Božieho pôvodu kráľovskej moci zvýrazňujúcej jediný zdroj všetkej moci. Absolutizmus ako forma vlády vyvrcholil v 17. – 18. stor. a stelesnením ideálu absolutistického panovníka bol francúzsky kráľ Ľudovít XIV. V absolutizme jestvuje iba jedna mocenská inštitúcia s neobmedzeným právom rozhodovať, kontrolovaná len sama sebou. Môže pôsobiť s jediným formálnym centrom moci (vládca) alebo môžu byť formálne vytvorené viaceré zdanlivé centrá, v skutočnosti všestranne podriadené jednému z nich. V absolutistickej krajine takto existujú legislatívne, exekutívne i súdne inštitúcie a sociálne, ekonomické i náboženské organizácie, no ich aktivity sú determinované jediným skutočným zdrojom moci. Najznámejšími obhajcami absolutizmu v dejinách politického myslenia boli Jean Bodin (*1529, †1596) a Thomas Hobbes (*1588, †1679), ktorí zdôrazňovali nedeliteľnosť suverenity, čo malo zabezpečovať spoločenskú stabilitu a poriadok. Pojem absolutizmus sa nezvykne používať na autoritárske či totalitárne režimy v 20. – 21. stor.; najčastejšie sa používa na označenie autokratických režimov v 17. – 18. stor. | |Comment=Pôvod má v stredovekej doktríne Božieho pôvodu kráľovskej moci zvýrazňujúcej jediný zdroj všetkej moci. Absolutizmus ako forma vlády vyvrcholil v 17. – 18. stor. a stelesnením ideálu absolutistického panovníka bol francúzsky kráľ Ľudovít XIV. V absolutizme jestvuje iba jedna mocenská inštitúcia s neobmedzeným právom rozhodovať, kontrolovaná len sama sebou. Môže pôsobiť s jediným formálnym centrom moci (vládca) alebo môžu byť formálne vytvorené viaceré zdanlivé centrá, v skutočnosti všestranne podriadené jednému z nich. V absolutistickej krajine takto existujú legislatívne, exekutívne i súdne inštitúcie a sociálne, ekonomické i náboženské organizácie, no ich aktivity sú determinované jediným skutočným zdrojom moci. Najznámejšími obhajcami absolutizmu v dejinách politického myslenia boli Jean Bodin (*1529, †1596) a Thomas Hobbes (*1588, †1679), ktorí zdôrazňovali nedeliteľnosť suverenity, čo malo zabezpečovať spoločenskú stabilitu a poriadok. Pojem absolutizmus sa nezvykne používať na autoritárske či totalitárne režimy v 20. – 21. stor.; najčastejšie sa používa na označenie autokratických režimov v 17. – 18. stor. | ||
}} | }} | ||
− | [[Category: | + | [[Category:Právo_cs]] |
Aktuálna revízia z 13:23, 12. január 2022
Legislatívny termín [?]
Oblasť: | právo |
Definícia: | monarchistická forma vlády, v ktorej má panovník (vládca) neobmedzenú moc |
Zdroj: | Encyclopaedia Beliana. Zväzok 1. (A – Belk). 1. vyd. Bratislava: Veda 1999. |
Cudzojazyčný ekvivalent: | cs: absolutismus |
Poznámka: | Pôvod má v stredovekej doktríne Božieho pôvodu kráľovskej moci zvýrazňujúcej jediný zdroj všetkej moci. Absolutizmus ako forma vlády vyvrcholil v 17. – 18. stor. a stelesnením ideálu absolutistického panovníka bol francúzsky kráľ Ľudovít XIV. V absolutizme jestvuje iba jedna mocenská inštitúcia s neobmedzeným právom rozhodovať, kontrolovaná len sama sebou. Môže pôsobiť s jediným formálnym centrom moci (vládca) alebo môžu byť formálne vytvorené viaceré zdanlivé centrá, v skutočnosti všestranne podriadené jednému z nich. V absolutistickej krajine takto existujú legislatívne, exekutívne i súdne inštitúcie a sociálne, ekonomické i náboženské organizácie, no ich aktivity sú determinované jediným skutočným zdrojom moci. Najznámejšími obhajcami absolutizmu v dejinách politického myslenia boli Jean Bodin (*1529, †1596) a Thomas Hobbes (*1588, †1679), ktorí zdôrazňovali nedeliteľnosť suverenity, čo malo zabezpečovať spoločenskú stabilitu a poriadok. Pojem absolutizmus sa nezvykne používať na autoritárske či totalitárne režimy v 20. – 21. stor.; najčastejšie sa používa na označenie autokratických režimov v 17. – 18. stor. |
URL: | https://beliana.sav.sk/heslo/absolutizmus |