Termín:cyrilika: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 4: | Riadok 4: | ||
|Field=história | |Field=história | ||
|Related terms=hlaholika | |Related terms=hlaholika | ||
| − | |Bibliography=Krajčovič, R. - Žigo, P.: Dejiny spisovnej slovenčiny. Bratislava: Univerzita Komenského 2006 | + | |Bibliography=Krajčovič, R. - Žigo, P.: Dejiny spisovnej slovenčiny. Bratislava: Univerzita Komenského 2006. |
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
|Context=Predlohou textu v staroslovienčine – v cyrilike – je text zo Života Konštantína, zachovaný v staroruskom rukopise z 12. storočia, Uspenskij rukopis podľa vydania O. Bodjanského. Preklad do slovenčiny znie: "I stalo sa v tieto dni, že Rastislav, knieža slovienske, so Svätoplukom poslali z Moravy k cisárovi Michalovi a hovorili takto: Z milosrdenstva Božieho sme zdraví. A prišli k nám kresťanskí učitelia mnohí z Vlach i Grécka a z Nemiec a učia nás rozlične, ale my Slovieni, prostý ľud, nemáme, kto by nás naučil pravdu a vysvetlil zmysel". | |Context=Predlohou textu v staroslovienčine – v cyrilike – je text zo Života Konštantína, zachovaný v staroruskom rukopise z 12. storočia, Uspenskij rukopis podľa vydania O. Bodjanského. Preklad do slovenčiny znie: "I stalo sa v tieto dni, že Rastislav, knieža slovienske, so Svätoplukom poslali z Moravy k cisárovi Michalovi a hovorili takto: Z milosrdenstva Božieho sme zdraví. A prišli k nám kresťanskí učitelia mnohí z Vlach i Grécka a z Nemiec a učia nás rozlične, ale my Slovieni, prostý ľud, nemáme, kto by nás naučil pravdu a vysvetlil zmysel". | ||
| − | |Context source=Fischerová, A.: Kulturologický koncept dejín národnej kultúry. In: Acta culturologica 1998/1 | + | |Context source=Fischerová, A.: Kulturologický koncept dejín národnej kultúry. In: Acta culturologica 1998/1. |
|Comment=Cyriliku po rozličných dobových úpravách a reformách používajú Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Bulhari, Macedónci a Srbi. | |Comment=Cyriliku po rozličných dobových úpravách a reformách používajú Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Bulhari, Macedónci a Srbi. | ||
}} | }} | ||
[[Category:História]] | [[Category:História]] | ||
Aktuálna revízia z 15:41, 16. apríl 2020
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | história |
| Definícia: | mladšie staroslovienske písmo vytvorené z veľkých písmen starogréckej abecedy |
| Zdroj: | Krajčovič, R. - Žigo, P.: Dejiny spisovnej slovenčiny. Bratislava: Univerzita Komenského 2006. |
| Kontext: | Predlohou textu v staroslovienčine – v cyrilike – je text zo Života Konštantína, zachovaný v staroruskom rukopise z 12. storočia, Uspenskij rukopis podľa vydania O. Bodjanského. Preklad do slovenčiny znie: "I stalo sa v tieto dni, že Rastislav, knieža slovienske, so Svätoplukom poslali z Moravy k cisárovi Michalovi a hovorili takto: Z milosrdenstva Božieho sme zdraví. A prišli k nám kresťanskí učitelia mnohí z Vlach i Grécka a z Nemiec a učia nás rozlične, ale my Slovieni, prostý ľud, nemáme, kto by nás naučil pravdu a vysvetlil zmysel". |
| Zdroj kontextu: | Fischerová, A.: Kulturologický koncept dejín národnej kultúry. In: Acta culturologica 1998/1. |
| Príbuzné termíny: | hlaholika |
| Poznámka: | Cyriliku po rozličných dobových úpravách a reformách používajú Rusi, Ukrajinci, Bielorusi, Bulhari, Macedónci a Srbi. |
