Termín:kyselina pikrová: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
(Jedna medziľahlá úprava od rovnakého používateľa nie je zobrazená.)
Riadok 6: Riadok 6:
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Vo vode je ťažko rozp., rozt. je žlto sfarbený. Má veľmi horkú chuť (g. pikros = horký). Na lakmus reaguje kyslo a so zásadami dáva kryštalické soli pikrany (pikráty). Kyslé vlastnosti kys. pikrovej vyplývajú z prítomnosti skupín –NO₂. Nitroskupina odčerpáva z ''o''-polohy a ''p''-polohy elektróny silným indukčným a mezomérnym efektom, a tým zoslabuje väzbu O–H a vodík má schopnosť oddisociovať ako protón. Kyselina pikrová sa používa v laboratóriu ako Esbachovo činidlo (rozt. v prostredí kys. citrónovej) pri rôznych analýzach, napr. pri Jaffého teste.
+
|Context=Vo vode je ťažko rozp., rozt. je žlto sfarbený. Má veľmi horkú chuť. Na lakmus reaguje kyslo a so zásadami dáva kryštalické soli pikrany (pikráty). Kyslé vlastnosti kyseliny pikrovej vyplývajú z prítomnosti skupín –NO₂. Nitroskupina odčerpáva z ''o''-polohy a ''p''-polohy elektróny silným indukčným a mezomérnym efektom, a tým zoslabuje väzbu O–H a vodík má schopnosť oddisociovať ako protón. Kyselina pikrová sa používa v laboratóriu ako Esbachovo činidlo (rozt. v prostredí kyseliny citrónovej) pri rôznych analýzach, napr. pri Jaffého teste.
 +
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 +
|Comment=g. pikros - horký
 
}}
 
}}
 
[[Category:Medicína]]
 
[[Category:Medicína]]

Aktuálna revízia z 16:16, 14. apríl 2020