Termín:kyselina jantárová: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=kyselina jantárová |Definition=ac. succinicum; kys. 1,4-butándiová; kys. etylkenjantárová; nem. Bernsteinsäure, C₄H₆O₄, Mᵣ 118,09, HOOCCH₂C…“)
 
 
(3 medziľahlé úpravy od rovnakého používateľa nie sú zobrazené.)
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=kyselina jantárová
 
|Name=kyselina jantárová
−
|Definition=ac. succinicum; kys. 1,4-butándiová; kys. etylkenjantárová; nem. Bernsteinsäure, C₄H₆O₄, Mᵣ 118,09, HOOCCH₂CH₂COOH; jednoklonné, bezfarebné hranolčeky, bez zápachu, veľmi kyslej nepríjemnej chuti; prvý ju pozoroval Agricola 1546 v destiláte z jantáru. Je to dvojsýtna nasýtená alifatická kys. Vyskytuje sa v nezrelom hrozne, paradajkách a v telových
+
|Definition=kyselina 1,4-butándiová; kyselina etylkenjantárová; nem. Bernsteinsäure, HOOCCH₂CH₂COOH; jednoklonné, bezfarebné hranolčeky, bez zápachu, veľmi kyslej nepríjemnej chuti; prvý ju pozoroval Agricola 1546 v destiláte z jantáru
−
tekutinách rastlín a živočíchov. Vnútormolekulovo odštepuje vodu a dáva anhydrid s 5-článkovým kruhom. Jej soli sú jantarany (sukcináty, Salia succinica). Je súčasťou [[Krebsov cyklus|Krebsovho cyklu]]. Vzniká tu dekarboxyláciou kys. 2-oxoglutarovej za prítomnosti koenzýmu A a ďalej sa mení na kys. fumarovú. Kys. janaárová vzniká aj pri rozkladenj destilácii fosílnej živice jantáru a v malom množstve aj pri alkoholovom kvasení. Používa sa na výrobu lakov, farbív, esterov vo voňavkárstve, fotografii a i.
 
−
|Localized definitions=
 
 
|Field=chémia
 
|Field=chémia
−
|Localized fields=
 
−
|Related terms=
 
 
|Synonyms=acidum succinicum
 
|Synonyms=acidum succinicum
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
−
|Translations=
+
|Empirical formula=C₄H₆O₄
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
−
|Context=
+
|Context=Je to dvojsýtna nasýtená alifatická kyselina. Vyskytuje sa v nezrelom hrozne, paradajkách a v telových tekutinách rastlín a živočíchov. Vnútromolekulovo odštepuje vodu a dáva anhydrid s 5-článkovým kruhom. Jej soli sú jantarany (sukcináty, Salia succinica). Je súčasťou Krebsovho cyklu. Vzniká tu dekarboxyláciou kyseliny 2-oxoglutarovej za prítomnosti koenzýmu A a ďalej sa mení na kyselinu fumarovú. Kyselina jantárová vzniká aj pri rozkladnej destilácii fosílnej živice jantáru a v malom množstve aj pri alkoholovom kvasení. Používa sa na výrobu lakov, farbív, esterov vo voňavkárstve, fotografii a i.
−
|Context source=
+
|Comment=''M''ᵣ 118,09
−
|URL=
 
−
|Localized URLs=
 
−
|Approved=
 
−
|Comment=
 
 
}}
 
}}
−
 
−
 
−
 
 
[[Category:Medicína]]
 
[[Category:Medicína]]

Aktuálna revízia z 15:47, 14. apríl 2020

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: chémia
Definícia: kyselina 1,4-butándiová; kyselina etylkenjantárová; nem. Bernsteinsäure, HOOCCH₂CH₂COOH; jednoklonné, bezfarebné hranolčeky, bez zápachu, veľmi kyslej nepríjemnej chuti; prvý ju pozoroval Agricola 1546 v destiláte z jantáru
Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Sumárny vzorec: C₄H₆O₄
Kontext: Je to dvojsýtna nasýtená alifatická kyselina. Vyskytuje sa v nezrelom hrozne, paradajkách a v telových tekutinách rastlín a živočíchov. Vnútromolekulovo odštepuje vodu a dáva anhydrid s 5-článkovým kruhom. Jej soli sú jantarany (sukcináty, Salia succinica). Je súčasťou Krebsovho cyklu. Vzniká tu dekarboxyláciou kyseliny 2-oxoglutarovej za prítomnosti koenzýmu A a ďalej sa mení na kyselinu fumarovú. Kyselina jantárová vzniká aj pri rozkladnej destilácii fosílnej živice jantáru a v malom množstve aj pri alkoholovom kvasení. Používa sa na výrobu lakov, farbív, esterov vo voňavkárstve, fotografii a i.
Synonymum: acidum succinicum
Poznámka: Mᵣ 118,09
Zdroj: „http://terminologickyportal.sk/index.php?title=Termín:kyselina_jantárová&oldid=380640“