Termín:kyselina kremičitá: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=kyselina kremičitá |Definition=ac. silicicum; oxid kremičitý hydratovaný s rôznym počtom molekúl všeobecného vzorca ''m''SiO₂''n''H₂O, napr. k…“)
 
 
(Jedna medziľahlá úprava od rovnakého používateľa nie je zobrazená.)
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=kyselina kremičitá
 
|Name=kyselina kremičitá
|Definition=ac. silicicum; oxid kremičitý hydratovaný s rôznym počtom molekúl všeobecného vzorca ''m''SiO₂''n''H₂O, napr. kys. dihydrogénkremičitá (kys. metakramičitá) SiO₂.H₂O – H₂SiO₃, kys. tetrahydrogénkremičitá (kys. ortokremičitá) SiO₂.2 H₂O – H₄SiO₄, kys. dikremičitá 2 SiO₃.3 H₂O = H₆Si₂O₇. Kys. tetrahydrogénkremičitá je stála len pri pH 3,2, a to len krátky čas, potom polymerizuje za vystúpenia vody najprv na kys. dikremičitú a potom až na kys. polykremičitú.
+
|Definition=oxid kremičitý hydratovaný s rôznym počtom molekúl všeobecného vzorca ''m''SiO₂''n''H₂O, napr. kyselina dihydrogénkremičitá (kyselina metakramičitá) SiO₂.H₂O – H₂SiO₃, kyselina tetrahydrogénkremičitá (kyselina ortokremičitá) SiO₂.2 H₂O – H₄SiO₄, kyselina dikremičitá 2 SiO₃.3 H₂O = H₆Si₂O₇
 
 
Vyskytuje sa v prírode ako opál, geyzerit, infuzóriová hlinka ap. od siloxánového reťazca
 
 
 
–Si–O–Si–O–Si–
 
 
 
kt. je základom polykremičitých kys., sa náhradou voľných väzieb alkylmi odvodzujú [[silikóny]].
 
 
 
Kys. kremičité sú veľmi slabé kys. Ich soli kremičitany (silikáty, ''Salia silicica'') sú obyčajne bezfarebné, ťažko taviteľné a prakticky vo vode nerozp. látky. Rozp. je kremičitan sodný Na₂SiO₃. Z rozt. kremičitanov sa uvoľňuje kys. kremičitá pôsobením aj veľmi slabých kys. (CO₂). Spočiatku ostáva v koloidnom rozt. (ako sól), neskôr sa vylučuje ako priesvitný rôsol s veľkou adsorpčnou schopnosťou ([[silikagél]]); [[kremík]].
 
|Localized definitions=
 
 
|Field=chémia
 
|Field=chémia
|Localized fields=
 
 
|Related terms=kremík
 
|Related terms=kremík
 
|Synonyms=acidum silicicum
 
|Synonyms=acidum silicicum
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
|Translations=
 
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=
+
|Context=Kyselina tetrahydrogénkremičitá je stála len pri pH 3,2, a to len krátky čas, potom polymerizuje za vystúpenia vody najprv na kyselinu dikremičitú a potom až na kyselinu polykremičitú. Kyseliny kremičité sú veľmi slabé kyseliny. Ich soli kremičitany (silikáty, ''Salia silicica'') sú obyčajne bezfarebné, ťažko taviteľné a prakticky vo vode nerozp. látky. Rozp. je kremičitan sodný Na₂SiO₃. Z rozt. kremičitanov sa uvoľňuje kyselina kremičitá pôsobením aj veľmi slabých kyselín (CO₂). Spočiatku ostáva v koloidnom rozt. (ako sól), neskôr sa vylučuje ako priesvitný rôsol s veľkou adsorpčnou schopnosťou (silikagél); kremík.
|Context source=
+
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
|URL=
 
|Localized URLs=
 
|Approved=
 
|Comment=
 
 
}}
 
}}
 
 
 
 
[[Category:Medicína]]
 
[[Category:Medicína]]

Aktuálna revízia z 10:34, 2. október 2019

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: chémia
Definícia: oxid kremičitý hydratovaný s rôznym počtom molekúl všeobecného vzorca mSiO₂nH₂O, napr. kyselina dihydrogénkremičitá (kyselina metakramičitá) SiO₂.H₂O – H₂SiO₃, kyselina tetrahydrogénkremičitá (kyselina ortokremičitá) SiO₂.2 H₂O – H₄SiO₄, kyselina dikremičitá 2 SiO₃.3 H₂O = H₆Si₂O₇
Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

Kontext: Kyselina tetrahydrogénkremičitá je stála len pri pH 3,2, a to len krátky čas, potom polymerizuje za vystúpenia vody najprv na kyselinu dikremičitú a potom až na kyselinu polykremičitú. Kyseliny kremičité sú veľmi slabé kyseliny. Ich soli kremičitany (silikáty, Salia silicica) sú obyčajne bezfarebné, ťažko taviteľné a prakticky vo vode nerozp. látky. Rozp. je kremičitan sodný Na₂SiO₃. Z rozt. kremičitanov sa uvoľňuje kyselina kremičitá pôsobením aj veľmi slabých kyselín (CO₂). Spočiatku ostáva v koloidnom rozt. (ako sól), neskôr sa vylučuje ako priesvitný rôsol s veľkou adsorpčnou schopnosťou (silikagél); kremík.
Zdroj kontextu: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Synonymum: acidum silicicum
Príbuzné termíny: kremík