Termín:kyselina mravčia: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Vytvorená stránka „{{Term |Name=kyselina mravčia |Definition=ac. formicicum, HCOOH, najsilnejšia jednosýtna nasýtená alifatická (monokarboxylová) kys. Vo voľnej forme je kys. mrav…“)
 
 
(2 medziľahlé úpravy od rovnakého používateľa nie sú zobrazené.)
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=kyselina mravčia
 
|Name=kyselina mravčia
−
|Definition=ac. formicicum, HCOOH, najsilnejšia jednosýtna nasýtená alifatická (monokarboxylová) kys. Vo voľnej forme je kys. mravčia v tele mravcov [l. ''formica'' mravec], v žihľave, v niekt. ovocí, vo svalstve ap., kde vzniká oxidačnými pochodmi. Bezvodná a. f. je bezfarebná tekutina ostrého zápachu. Reaguje nielen ako kys., ale aj ako aldehyd, čo sa prejavuje najmä v jej redukčnom účinku. K. m. sa používa ako konzervans ovocných štiav a na dezinfekciu; má totiž podobný baktericídny účinok ako formaldehyd. Okrem toho má kardiotonický, muskulotonický a diuretický účinok.
+
|Definition=HCOOH, najsilnejšia jednosýtna nasýtená alifatická (monokarboxylová) kyselina
−
 
 
−
Biol. významný je tzv. "aktívny formiát". Uhlík z k. m. sa zabudúva pri biosyntéze [[purínové bázy|purínových báz]] a tvorí metylové skupiny (napr. metionínu, cholínu ap.). Syntetizujú sa z neho niekt. aminokys. (napr. glycín a serín). Ako prekurzor glycínu sa uhlík k. m. využíva pri biosyntéze porfyrínu. Metabolizmus k. m. tesne súvisí s metabolizmom kys. listovej, kt. ju aktivuje za vzniku kys. folínovej.
 
−
 
 
−
Soli k. m. sa nazývajú mravčany (formiáty, Salia ''formicica'').
 
−
|Localized definitions=
 
 
|Field=chémia
 
|Field=chémia
−
|Localized fields=
 
−
|Related terms=
 
 
|Synonyms=acidum formicicum
 
|Synonyms=acidum formicicum
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
−
|Translations=
 
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
−
|Context=
+
|Context=Vo voľnej forme je kyselina mravčia v tele mravcov, v žihľave, v niektorom ovocí, vo svalstve ap., kde vzniká oxidačnými pochodmi. Bezvodná acidum formicicum je bezfarebná tekutina ostrého zápachu. Reaguje nielen ako kyselina, ale aj ako aldehyd, čo sa prejavuje najmä v jej redukčnom účinku. Kyselina mravčia sa používa ako konzervant ovocných štiav a na dezinfekciu; má totiž podobný baktericídny účinok ako formaldehyd. Okrem toho má kardiotonický, muskulotonický a diuretický účinok.
−
|Context source=
+
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
−
|URL=
+
|Comment=l. ''formica'' mravec
−
|Localized URLs=
 
−
|Approved=
 
−
|Comment=
 
 
}}
 
}}
−
 
−
 
−
 
 
[[Category:Medicína]]
 
[[Category:Medicína]]

Aktuálna revízia z 15:57, 14. apríl 2020

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: chémia
Definícia: HCOOH, najsilnejšia jednosýtna nasýtená alifatická (monokarboxylová) kyselina
Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Kontext: Vo voľnej forme je kyselina mravčia v tele mravcov, v žihľave, v niektorom ovocí, vo svalstve ap., kde vzniká oxidačnými pochodmi. Bezvodná acidum formicicum je bezfarebná tekutina ostrého zápachu. Reaguje nielen ako kyselina, ale aj ako aldehyd, čo sa prejavuje najmä v jej redukčnom účinku. Kyselina mravčia sa používa ako konzervant ovocných štiav a na dezinfekciu; má totiž podobný baktericídny účinok ako formaldehyd. Okrem toho má kardiotonický, muskulotonický a diuretický účinok.
Zdroj kontextu: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Synonymum: acidum formicicum
Poznámka: l. formica mravec
Zdroj: „http://terminologickyportal.sk/index.php?title=Termín:kyselina_mravčia&oldid=380646“