|
|
| (Jedna medziľahlá úprava od rovnakého používateľa nie je zobrazená.) |
| Riadok 1: |
Riadok 1: |
| | {{Term | | {{Term |
| | |Name=arteria carotis interna | | |Name=arteria carotis interna |
| − | |Definition=vnútorná krčnica; prebieha od rozdelenia a. carotis communis bez vetiev | + | |Definition=vnútorná krčnica; prebieha od rozdelenia a. carotis communis bez vetiev až k lebkovej báze, potom skrz canalis caroticus ku koncovému vetveniu na a. cerebri media a a. cerebri anterior |
| − | aţ k lebkovej báze, pozom skrz canalis caroticus ku koncovému vetveniu na a. cerebri media a a.
| |
| − | cerebri anterior. Leţí najprv laterálne a mierne dorzálne od a. carotis externa, potom sa stáča
| |
| − | mediálne od nej a prebieha pred prevertebrálnou fasciou blízko bočnej steny hltana. Jej začiatok je
| |
| − | vretenovito rozšírený do tzv. bulbus caroticus (sinus carotidis internae); je predilekčné miesto
| |
| − | aterosklerózy. Jej stena, najmä média je stenčená, v adventícii sú uloţené nervové terminálne siete,
| |
| − | z kt. sa zbierajú aferentné vlákna idúce do n. glossopharyngicus. Ide o presoreceptor
| |
| − | (baroreceptor), z kt. sa reflektoricky reguluje TK, a tým prítok krvi k mozgu. Tlakom na bulbus
| |
| − | caroticus sa dá vyvolať pokles TK (Heringov-Breuerov reflex).
| |
| − | | |
| − | Proc. stylohyoideus, m. styloglossus a m. stylopharyngeus delia a. carotis interna od a. carotis
| |
| − | externa. Na lebkovej spodine vstupuje a. carotis interna do canalis caroticus; tesne pred vstupom do
| |
| − | kanála je mierne ohnutá laterálne al. mediálne ohnutá.
| |
| − | | |
| − | V canalis caroticus prebieha najprv kraniálne, potom ventromediálne a je tu opradená tenkou
| |
| − | ţilovou spleťou (plexus venosus caroticus) a nervovými vláknami (nn. caroticus). Stena canalis
| |
| − | caroticus v mieste, kde tvorí prednú hranicu cavum tympani, je tenká a môţe byť neúplná (obvod
| |
| − | tepny sa tak môţe vykleňovať do bubienkovej dutiny). Z canalis caroticus sa prikladá do
| |
| − | synchondrosis sphenopetrosa a na sulcus caroticus klinovej kosti. V tomto úseku je konvexne
| |
| − | ohnutá, najprv mediálne, potom laterálne. Vstupuje do sinus cavernosis a v ňom sa opäť zahýba,
| |
| − | najprv konvexitou dozadu, potom konvexitou dopredu. A. carotis vystupuje zo sinus cavernosus cez
| |
| − | dura mater mediálne od processus alae parvae (proc. clinoideus ant.), blízko vonkajšieho okraja
| |
| − | hypofýzy a fasciculus opticus. Rozšírená tepna tu môţe tlačiť na jeden z týchto útvarov. Po
| |
| − | prechode cez dura mater vysiela do očnicovej dutiny a. ophthalmica a sama sa delí na svoje hlavné
| |
| − | vetvy. Vnútorná krkavica zásobuje mozog, očnicu a jej okolie.
| |
| − | | |
| − | Priebeh a. carotis interna moţno rozdeliť na tieto úseky: a) pars cervicalis – úsek bez vetiev idúci na
| |
| − | krku aţ k vstupu do canalis caroticus v pars petrosa spánkovej kosti; b) sinus caroticus – niekedy
| |
| − | presunutý presorecepčný sinus caroticus z konca a. carotis communis na začiatok a. carotis
| |
| − | interna); c) pars petrosa – úsek prebiehajúci v canalis caroticus; vydáva aa. caroticotympanicae
| |
| − | (jemné vetvičky, kt. prenikajú stenou canalis caroticus do sliznice cavum tympanum) a r.
| |
| − | pterygoideus ( sprevádza n. canalis pterygoidei v odstupe krídlovitých výbeţkov); d) pars cavernosa
| |
| − | – úsek v sinus cavernosus, aţ do blízkosti canalis opticus; vydáva r. basalis tentorii (vetva pre
| |
| − | tentorium cerebelli tiahnuca sa nad margi superior partis petrosae spánkovej kosti), r. marginalis
| |
| − | tentorii (vetva prebiehajúca blízko incisura tentorii), r. meningeus (vetva k dura mater strednej
| |
| − | lebkovej jamy); r. ggl. trigeminalis, rr. nervorum (pre n. III., IV. VI. a n. ohpthalmicus prebiehajúce v stene sinus cavernosus a ggl. semilunare), r. sinus cavernosi (zásobuje steny sinus cavernosus) a
| |
| − | a. hypophysialis inferior (dolná tepna pre hypofýzu zásobujúca zadný lalok hypofýzy); e) pars
| |
| − | cerebralis – intradurový úsek siahajúci od odstupu a. ophthalmica na poslednom karotickom ohybe
| |
| − | aţ ku konečnému rozvetveniu na a. cerebri anterior a a. cerebralis media; vydáva a. hypophysalis
| |
| − | superior (zásobuje stopku hypofýzy, infundibulum a sčasti dolnú časť hypotalamu) a r. clivi (vetva
| |
| − | pre clivus). Okrem toho z a. carotis interna vychádza a. ohpthalmica, a. communicans posterior a a.
| |
| − | chorioidea anterior.
| |
| − | |Localized definitions=
| |
| | |Field=anatómia | | |Field=anatómia |
| − | |Localized fields=
| |
| − | |Related terms=
| |
| | |Synonyms=ACI | | |Synonyms=ACI |
| | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| − | |Translations=
| |
| | |Acceptability=Odporúčaný | | |Acceptability=Odporúčaný |
| − | |Context= | + | |Context=Leží najprv laterálne a mierne dorzálne od a. carotis externa, potom sa stáča mediálne od nej a prebieha pred prevertebrálnou fasciou blízko bočnej steny hltana. Jej začiatok je vretenovito rozšírený do tzv. bulbus caroticus (sinus carotidis internae); je predilekčné miesto aterosklerózy. Jej stena, najmä média je stenčená, v adventícii sú uložené nervové terminálne siete, z kt. sa zbierajú aferentné vlákna idúce do n. glossopharyngicus. Ide o presoreceptor (baroreceptor), z kt. sa reflektoricky reguluje TK, a tým prítok krvi k mozgu. Tlakom na bulbus caroticus sa dá vyvolať pokles TK (Heringov-Breuerov reflex). |
| − | |Context source= | + | |Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| − | |URL=
| |
| − | |Localized URLs=
| |
| − | |Approved=
| |
| − | |Comment=
| |
| | }} | | }} |
| − |
| |
| − |
| |
| − |
| |
| | [[Category:Medicína]] | | [[Category:Medicína]] |
