Termín:anomálnosť frazémy: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Uprava velkosti pismen) |
|||
| (3 medziľahlé úpravy od 2 ďalších používateľov nie sú zobrazené) | |||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Name=anomálnosť frazémy | |Name=anomálnosť frazémy | ||
|Definition=vlastnosť frazémy považovaná niekedy za jej najvšeobecnejšiu črtu, ktorá sa prejavuje v porušení pravidelných paradigmatických a syntagmatických vzťahov slov pri ich vstupe do frazeologickej jednotky a prejavujúca sa v syntaktickej ustrnutosti a v neúplnosti paradigmatických foriem frazém | |Definition=vlastnosť frazémy považovaná niekedy za jej najvšeobecnejšiu črtu, ktorá sa prejavuje v porušení pravidelných paradigmatických a syntagmatických vzťahov slov pri ich vstupe do frazeologickej jednotky a prejavujúca sa v syntaktickej ustrnutosti a v neúplnosti paradigmatických foriem frazém | ||
| − | |||
|Field=lingvistika | |Field=lingvistika | ||
| − | + | |Related terms=kategoriálne vlastnosti frazém, anomália¹, štruktúrno-sémantická mikroustálenosť, periféria systému, vnútorné vzťahy komponentov | |
| − | |Related terms=kategoriálne vlastnosti frazém, | + | |Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. |
| − | |||
| − | |Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995. | ||
| − | |||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Context=Najmä od rozvitia teórie frazeologickej variantnosti sú všetky uvedené parametre slova vo frazéme evidentné a všeobecne akceptované. Práve na takomto pozadí súčasná teória nehovorí o transformácii slovného spojenia na frazému a teda ani o zmene slova vo frazéme na “neslovo”, ale hovorí iba o transpozícii syntaktického spojenia na dispozičnú, pomenovaciu jednotku (Dolník, 1997), o mnohotvárnej | + | |Context=Najmä od rozvitia teórie frazeologickej variantnosti sú všetky uvedené parametre slova vo frazéme evidentné a všeobecne akceptované. Práve na takomto pozadí súčasná teória nehovorí o transformácii slovného spojenia na frazému a teda ani o zmene slova vo frazéme na “neslovo”, ale hovorí iba o transpozícii syntaktického spojenia na dispozičnú, pomenovaciu jednotku (Dolník, 1997), o mnohotvárnej anomálnosti frazémy i jej zložiek (Čermák, 1985), o lexikálnosyntaktickom synkretizme frazém (Miko, 1985; Furdík, 1994) či esejistickejšie o ustálenej neustálenosti a neustálenej ustálenosti frazém, o ich obraznej neobraznosti a neobraznej obraznosti (Mokijenko, 1980). |
| − | |Context source=Studia Academica Slovaca 34. Bratislava: Stimul 2005. 432 s. | + | |Context source=Mlacek, J.: Ako sa uplatňuje slovo vo frazeológii. In: Studia Academica Slovaca 34. Bratislava: Stimul 2005. 432 s. |
| − | |URL= | + | |URL=https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka_terminologia/ |
| − | |||
|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov | |Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov | ||
| − | |Comment=Anomálnosť sa teda prejavuje v defektnosti pravidelnej paradigmy komponentov, nemodelovosti, t. j. v nemožnosti vytvárať nové frazémy pomocou | + | |Comment=Anomálnosť sa teda prejavuje v defektnosti pravidelnej paradigmy komponentov, nemodelovosti, t. j. v nemožnosti vytvárať nové frazémy pomocou analógie, resp. odvodzovaním, v štruktúrno-sémantickej nerozložiteľnosti (segmentovateľnosti, dekompozícii) frazémy, neodvoditeľnosti významu frazémy zo súčtu významov jej komponentov, viazanosťou istých komponentov (archaizmov, nekrotizmov) len na oblasť frazeológie ap. Z povahy a rozsahu anomálností frazémy možno odvodzovať mieru idiomatickosti výrazu. |
}} | }} | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
[[Category:Frazeológia]] | [[Category:Frazeológia]] | ||
Aktuálna revízia z 18:01, 15. júl 2020
Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)
| Oblasť: | lingvistika |
| Definícia: | vlastnosť frazémy považovaná niekedy za jej najvšeobecnejšiu črtu, ktorá sa prejavuje v porušení pravidelných paradigmatických a syntagmatických vzťahov slov pri ich vstupe do frazeologickej jednotky a prejavujúca sa v syntaktickej ustrnutosti a v neúplnosti paradigmatických foriem frazém |
| Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. |
| Kontext: | Najmä od rozvitia teórie frazeologickej variantnosti sú všetky uvedené parametre slova vo frazéme evidentné a všeobecne akceptované. Práve na takomto pozadí súčasná teória nehovorí o transformácii slovného spojenia na frazému a teda ani o zmene slova vo frazéme na “neslovo”, ale hovorí iba o transpozícii syntaktického spojenia na dispozičnú, pomenovaciu jednotku (Dolník, 1997), o mnohotvárnej anomálnosti frazémy i jej zložiek (Čermák, 1985), o lexikálnosyntaktickom synkretizme frazém (Miko, 1985; Furdík, 1994) či esejistickejšie o ustálenej neustálenosti a neustálenej ustálenosti frazém, o ich obraznej neobraznosti a neobraznej obraznosti (Mokijenko, 1980). |
| Zdroj kontextu: | Mlacek, J.: Ako sa uplatňuje slovo vo frazeológii. In: Studia Academica Slovaca 34. Bratislava: Stimul 2005. 432 s. |
| Príbuzné termíny: | kategoriálne vlastnosti frazém, anomália¹, štruktúrno-sémantická mikroustálenosť, periféria systému, vnútorné vzťahy komponentov |
| Poznámka: | Anomálnosť sa teda prejavuje v defektnosti pravidelnej paradigmy komponentov, nemodelovosti, t. j. v nemožnosti vytvárať nové frazémy pomocou analógie, resp. odvodzovaním, v štruktúrno-sémantickej nerozložiteľnosti (segmentovateľnosti, dekompozícii) frazémy, neodvoditeľnosti významu frazémy zo súčtu významov jej komponentov, viazanosťou istých komponentov (archaizmov, nekrotizmov) len na oblasť frazeológie ap. Z povahy a rozsahu anomálností frazémy možno odvodzovať mieru idiomatickosti výrazu. |
| URL: | https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka terminologia/ |
