Termín:feudalizmus: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Name=feudalizmus | |Name=feudalizmus | ||
|Definition=spoločensko-ekonomický systém založený na vlastníctve pôdy, ktorá patrila [[Term:feudál|feudálom]] | |Definition=spoločensko-ekonomický systém založený na vlastníctve pôdy, ktorá patrila [[Term:feudál|feudálom]] | ||
| − | |||
|Field=história | |Field=história | ||
| − | |||
|Related terms=feudál, feudum, renta | |Related terms=feudál, feudum, renta | ||
| − | + | |Bibliography=Bartl, J. a kol.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava: SPN 2006. | |
| − | |Bibliography=Bartl, J. a kol.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava: SPN 2006 | ||
| − | |||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
|Context=Vedecký obsah začal pojem feudalizmus nadobúdať až v druhej polovici 19. storočia najmä zásluhou nemeckých historikov, ktorí jeho časový význam oddelili od raného novoveku a priradili výhradne k stredoveku. Rozumeli pod ním komplex právnych, politických, vojenských a hospodárskych štruktúr, na ktorých spočíval stredoveký štát. Všeobecne sa však tento pojem v tom čase ešte neujal. Význam pojmu feudalizmus sa rozšíril pod vplyvom Marxovho učenia o kapitáli, Leninových téz o historickom materializme a stalinskej periodizácie dejín. Na ich základe vznikol teoretický model vývoja ľudskej spoločnosti, v ktorom feudalizmus predstavoval jednu z jej piatich vývojových etáp (tzv. spoločensko-ekonomických formácií) – tú, ktorá nasleduje po otrokárskej spoločensko-ekonomickej formácii a potom je vystriedaná kapitalistickou. | |Context=Vedecký obsah začal pojem feudalizmus nadobúdať až v druhej polovici 19. storočia najmä zásluhou nemeckých historikov, ktorí jeho časový význam oddelili od raného novoveku a priradili výhradne k stredoveku. Rozumeli pod ním komplex právnych, politických, vojenských a hospodárskych štruktúr, na ktorých spočíval stredoveký štát. Všeobecne sa však tento pojem v tom čase ešte neujal. Význam pojmu feudalizmus sa rozšíril pod vplyvom Marxovho učenia o kapitáli, Leninových téz o historickom materializme a stalinskej periodizácie dejín. Na ich základe vznikol teoretický model vývoja ľudskej spoločnosti, v ktorom feudalizmus predstavoval jednu z jej piatich vývojových etáp (tzv. spoločensko-ekonomických formácií) – tú, ktorá nasleduje po otrokárskej spoločensko-ekonomickej formácii a potom je vystriedaná kapitalistickou. | ||
| − | |Context source=Múcska, V. | + | |Context source=Múcska, V. – Daniš, M. – Ševčíková, Z.: Dejiny európskeho stredoveku I. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška 2006. |
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
}} | }} | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
[[Category:História]] | [[Category:História]] | ||
Aktuálna revízia z 11:43, 20. apríl 2020
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | história |
| Definícia: | spoločensko-ekonomický systém založený na vlastníctve pôdy, ktorá patrila feudálom |
| Zdroj: | Bartl, J. a kol.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava: SPN 2006. |
| Kontext: | Vedecký obsah začal pojem feudalizmus nadobúdať až v druhej polovici 19. storočia najmä zásluhou nemeckých historikov, ktorí jeho časový význam oddelili od raného novoveku a priradili výhradne k stredoveku. Rozumeli pod ním komplex právnych, politických, vojenských a hospodárskych štruktúr, na ktorých spočíval stredoveký štát. Všeobecne sa však tento pojem v tom čase ešte neujal. Význam pojmu feudalizmus sa rozšíril pod vplyvom Marxovho učenia o kapitáli, Leninových téz o historickom materializme a stalinskej periodizácie dejín. Na ich základe vznikol teoretický model vývoja ľudskej spoločnosti, v ktorom feudalizmus predstavoval jednu z jej piatich vývojových etáp (tzv. spoločensko-ekonomických formácií) – tú, ktorá nasleduje po otrokárskej spoločensko-ekonomickej formácii a potom je vystriedaná kapitalistickou. |
| Zdroj kontextu: | Múcska, V. – Daniš, M. – Ševčíková, Z.: Dejiny európskeho stredoveku I. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška 2006. |
| Príbuzné termíny: | feudál, feudum, renta |
