Termín:komparácia²: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| (2 medziľahlé úpravy od 2 ďalších používateľov nie sú zobrazené) | |||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
| − | |Name= | + | |Name=komparácia |
| − | |Definition=jedna z metód vedeckého poznania, ktorá sa využíva v rôznych odboroch či odvetviach | + | |Definition=jedna z metód vedeckého poznania, ktorá sa využíva v rôznych odboroch či odvetviach, ktorej základom je porovnávanie a zisťovanie rovnakých a odlišných znakov |
| − | |Field= | + | |Field=veda, právo, polícia, oddelenie kriminálneho vyšetrovania |
| − | |Related terms= | + | |Related terms=porovnávanie, analógia |
| − | |Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. | + | |Bibliography=PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Comment= | + | |Context=Pri identifikácii treba získať o osobe, ktorá má byť identifikovaná, čo najväčšie množstvo údajov. Pri ich získavaní sa uplatňujú metódy kriminalistickotechnické (napríklad identifikácia podľa vonkajších znakov, daktyloskopia), kriminalisticko-taktické (obhliadky, rekognícia, výsluchy) a súdnolekárske (pitva, laboratórne vyšetrenie). Pri identifikácii je vhodné kombinovať čo najširšie |
| + | spektrum metód tak, aby sa umožnilo jednoznačné určenie identity. Získané informácie sa využívajú pri jednom z dvoch možných postupov pri identifikácii – komparácii alebo rekonštrukcii. | ||
| + | |Context source=Kováč, Peter: Súdne lekárstvo pre právnikov. 1. vyd. Bratislava: Iura | ||
| + | Edition 2005. | ||
| + | |Comment=V praxi treba dôsledne odlišovať pojmy "komparácia" a "porovnávanie". Porovnávanie je základnou vedeckou metódou, ktorá sa vyznačuje posúdením dvoch objektov na základe vlastností, ktoré su objektívne merateľné a teda je možné dostať výsledok typu "väčší vs. menší", resp. "dlhší vs. kratší", alebo aj "rovnaký" a pod. O porovnávanie ide napr. v kriminalistike pri porovnávaní daktyloskopických stôp, kde sa posudzuje "zhoda vs. rozdiel". Komparácia je logický myšlienkový postup, ktorý vyžaduje hlbšie pposúdenie aj nemerateľných vedličín, ktoré sa následne podrobujú analýze, kritickej úvahe a hodnoteniu. Výsledkom komparácie sú potom pomerne subjektívne kategórie typu "lepší vs. horší", "dekomratickejší vs. nedemokratickejší" a pod. V rámci komparácie dochádza k vyvodzovaniu aj vlastných záverov, ktoré sú výsledkom porovnania rôznych čiastkových atribútov, ktoré samé o sebe nie je možné vyjadriť merateľnými veličianmi a z ktorých niektoré môžu byť na prospech záverov hodnotiaceho a niektoré zasa závery hodnotenia nepodporujú. Komparácia je teda posúdenia viacerých pozitívnych i negatívnych prvkov a elementov, kde nie je možné zaujať čisto kategorické závery. Z uvedeného vyplýva, že výsledok komparácie v sebe nesie aj určitý prvok subjektívnej evaluácie zistených skutočností. Komparácia je napr. v ústavnom práve porovnávanie štátnych mechanizmov alebo konkrétnych právnych inštitútov. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | [[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | ||
Aktuálna revízia z 09:48, 3. október 2025
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | veda, právo, polícia, oddelenie kriminálneho vyšetrovania |
| Definícia: | jedna z metód vedeckého poznania, ktorá sa využíva v rôznych odboroch či odvetviach, ktorej základom je porovnávanie a zisťovanie rovnakých a odlišných znakov |
| Zdroj: | PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
| Kontext: | Pri identifikácii treba získať o osobe, ktorá má byť identifikovaná, čo najväčšie množstvo údajov. Pri ich získavaní sa uplatňujú metódy kriminalistickotechnické (napríklad identifikácia podľa vonkajších znakov, daktyloskopia), kriminalisticko-taktické (obhliadky, rekognícia, výsluchy) a súdnolekárske (pitva, laboratórne vyšetrenie). Pri identifikácii je vhodné kombinovať čo najširšie
spektrum metód tak, aby sa umožnilo jednoznačné určenie identity. Získané informácie sa využívajú pri jednom z dvoch možných postupov pri identifikácii – komparácii alebo rekonštrukcii. |
| Zdroj kontextu: | Kováč, Peter: Súdne lekárstvo pre právnikov. 1. vyd. Bratislava: Iura
Edition 2005. |
| Príbuzné termíny: | porovnávanie, analógia |
| Poznámka: | V praxi treba dôsledne odlišovať pojmy "komparácia" a "porovnávanie". Porovnávanie je základnou vedeckou metódou, ktorá sa vyznačuje posúdením dvoch objektov na základe vlastností, ktoré su objektívne merateľné a teda je možné dostať výsledok typu "väčší vs. menší", resp. "dlhší vs. kratší", alebo aj "rovnaký" a pod. O porovnávanie ide napr. v kriminalistike pri porovnávaní daktyloskopických stôp, kde sa posudzuje "zhoda vs. rozdiel". Komparácia je logický myšlienkový postup, ktorý vyžaduje hlbšie pposúdenie aj nemerateľných vedličín, ktoré sa následne podrobujú analýze, kritickej úvahe a hodnoteniu. Výsledkom komparácie sú potom pomerne subjektívne kategórie typu "lepší vs. horší", "dekomratickejší vs. nedemokratickejší" a pod. V rámci komparácie dochádza k vyvodzovaniu aj vlastných záverov, ktoré sú výsledkom porovnania rôznych čiastkových atribútov, ktoré samé o sebe nie je možné vyjadriť merateľnými veličianmi a z ktorých niektoré môžu byť na prospech záverov hodnotiaceho a niektoré zasa závery hodnotenia nepodporujú. Komparácia je teda posúdenia viacerých pozitívnych i negatívnych prvkov a elementov, kde nie je možné zaujať čisto kategorické závery. Z uvedeného vyplýva, že výsledok komparácie v sebe nesie aj určitý prvok subjektívnej evaluácie zistených skutočností. Komparácia je napr. v ústavnom práve porovnávanie štátnych mechanizmov alebo konkrétnych právnych inštitútov. |
