Termín:primárne pramene európskeho práva: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(2 medziľahlé úpravy od rovnakého používateľa nie sú zobrazené.)
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
 
|Name=primárne pramene európskeho práva
 
|Name=primárne pramene európskeho práva
|Definition=zakladajúce zmluvy Európskych spoločenstiev (Európskej únie) vrátane ich zmien, dodatkov a doplnkov, zmluvy medzi Európskym spoločenstvom (Európskou úniou) a tretími štátmi, dohody medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev (Európskej únie) a ďalšie pramene práva, ktoré nie sú výsledkom normotvornej činnosti orgánov Európskej únie, ale majú najmä charakter medzinárodnoprávnych zmlúv prijatých dohodou medzi jej členskými štátmi, prípadne aj tretími štátmi (prístupové krajiny)
+
|Definition=zakladajúce zmluvy Európskych spoločenstiev vrátane ich zmien, dodatkov a doplnkov, zmluvy medzi Európskym spoločenstvom a tretími štátmi, dohody medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev
|Field=právo, právo EÚ, medzinárodné právo verejné, Európska únia
+
|Field=právo EÚ
|Related terms=Európska únia, sekundárne pramene európskeho práva, nariadenie EÚ, smernica EÚ, rozhodnutia EÚ
+
|Related terms=sekundárne pramene európskeho práva
|Synonyms=primárne právo EÚ
+
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Bibliography=PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
 
 
|Acceptability=Eurolegislatívny
 
|Acceptability=Eurolegislatívny
|Context=Primárnym právom sa ustanovuje rozdelenie právomocí a povinností medzi EÚ a členskými štátmi EÚ a tvorí právny rámec, v ktorom inštitúcie EÚ formulujú a vykonávajú politiky.
 
|Context source=https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM:ai0032
 
|URL=https://eur-lex.europa.eu/SK/legal-content/summary/the-european-union-s-primary-law.html
 
|Comment=Primárne právo EÚ, nazývané tiež primárne zdroje, vychádza z týchto aktov EÚ:
 
1. zakladajúce zmluvy,
 
2. pozmeňujúce zmluvy,
 
3. prístupové zmluvy,
 
4. protokoly pripojené k týmto zmluvám,
 
5. doplnkové dohody, ktorými sa menia konkrétne oddiely zakladajúcich zmlúv,
 
6. Charta základných práv (od Lisabonskej zmluvy).
 
Právo EÚ je okrem primárneho práva založené aj na sekundárnych a doplnkových zdrojoch.
 
Sekundárne zdroje zahŕňajú päť typov právnych aktov: nariadenia, smernice, rozhodnutia, stanoviská a odporúčania.
 
Doplňujúce zdroje zahŕňajú judikatúru Súdneho dvora EÚ (SDEÚ) a všeobecné právne zásady.
 
Neoddeliteľnou súčasťou práva EÚ sú tiež medzinárodné dohody s krajinami mimo EÚ alebo s medzinárodnými organizáciami. Tieto dohody sa odlišujú od primárneho práva aj sekundárnych právnych predpisov a tvoria kategóriu sui generis (teda jedinečnú samostatnú kategóriu).
 
 
}}
 
}}
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Verzia zo dňa a času 11:57, 6. júl 2023

Eurolegislatívny termín [?]

Oblasť: právo EÚ
Definícia: zakladajúce zmluvy Európskych spoločenstiev vrátane ich zmien, dodatkov a doplnkov, zmluvy medzi Európskym spoločenstvom a tretími štátmi, dohody medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev
Zdroj: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

Príbuzné termíny: sekundárne pramene európskeho práva