Termín:modelový tréning služobných zákrokov: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Name=modelový tréning služobných zákrokov | |Name=modelový tréning služobných zákrokov | ||
|Definition=vytvorenie dostatočnej zásoby vzorcov na účinné a umelé riešenie problémov v priebehu služobného zákroku | |Definition=vytvorenie dostatočnej zásoby vzorcov na účinné a umelé riešenie problémov v priebehu služobného zákroku | ||
− | |||
|Field=verejný poriadok, polícia | |Field=verejný poriadok, polícia | ||
− | |||
|Related terms=služobný zákrok | |Related terms=služobný zákrok | ||
− | + | |Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. | |
− | |Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. 2007 | ||
− | |||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
− | |||
|Comment=Reálnou úlohou modelového tréningu je znížiť rozdiely medzi prevahou fyzických záťaží v tréningu a psychologických záťaží v služobnom zákroku. Efektivita riešenia modelovej situácie závisí na adekvátnom rozbore predpokladaných podmienok a situácií nastávajúceho služobného zákroku a na tvorivom uplatnení stanovených modelov v tréningu. Výhodou riešenia modelových situácií je, že vytvárajú usmerňovanú koncentráciu psychických záťaží, integrované psychofyziologické dispozície na „umelé“ rozhodovanie policajta v konfliktných situáciách. Modelovanie je významným neverbálnym prostriedkom psychologizácie tréningu, ktoré učiteľ plne ovláda. Modelovanie je tak určitou protiváhou často neúčinnej verbalizácie pri interakcii policajt – učiteľ (inštruktor). Riešenie modelových situácií sa najskôr vykonáva v laboratórnych podmienkach (napr. telocvičňa, výcvikové priestory) a po osvojení jednotlivých úkonov a osvojení jednotlivých prvkov a činností alebo taktických zásad sa prenáša na simulácie modelových situácií. Je potrebné rôzne meniť ich obtiažnosť, až po dosiahnutie automatických úkonov, ktoré potom policajti uplatňujú pri služobných zákrokoch v praxi. | |Comment=Reálnou úlohou modelového tréningu je znížiť rozdiely medzi prevahou fyzických záťaží v tréningu a psychologických záťaží v služobnom zákroku. Efektivita riešenia modelovej situácie závisí na adekvátnom rozbore predpokladaných podmienok a situácií nastávajúceho služobného zákroku a na tvorivom uplatnení stanovených modelov v tréningu. Výhodou riešenia modelových situácií je, že vytvárajú usmerňovanú koncentráciu psychických záťaží, integrované psychofyziologické dispozície na „umelé“ rozhodovanie policajta v konfliktných situáciách. Modelovanie je významným neverbálnym prostriedkom psychologizácie tréningu, ktoré učiteľ plne ovláda. Modelovanie je tak určitou protiváhou často neúčinnej verbalizácie pri interakcii policajt – učiteľ (inštruktor). Riešenie modelových situácií sa najskôr vykonáva v laboratórnych podmienkach (napr. telocvičňa, výcvikové priestory) a po osvojení jednotlivých úkonov a osvojení jednotlivých prvkov a činností alebo taktických zásad sa prenáša na simulácie modelových situácií. Je potrebné rôzne meniť ich obtiažnosť, až po dosiahnutie automatických úkonov, ktoré potom policajti uplatňujú pri služobných zákrokoch v praxi. | ||
}} | }} | ||
− | |||
− | |||
− | |||
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | [[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] |
Aktuálna revízia z 13:41, 4. júl 2023
Odporúčaný termín [?]
Oblasť: | verejný poriadok, polícia |
Definícia: | vytvorenie dostatočnej zásoby vzorcov na účinné a umelé riešenie problémov v priebehu služobného zákroku |
Zdroj: | Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
Príbuzné termíny: | služobný zákrok |
Poznámka: | Reálnou úlohou modelového tréningu je znížiť rozdiely medzi prevahou fyzických záťaží v tréningu a psychologických záťaží v služobnom zákroku. Efektivita riešenia modelovej situácie závisí na adekvátnom rozbore predpokladaných podmienok a situácií nastávajúceho služobného zákroku a na tvorivom uplatnení stanovených modelov v tréningu. Výhodou riešenia modelových situácií je, že vytvárajú usmerňovanú koncentráciu psychických záťaží, integrované psychofyziologické dispozície na „umelé“ rozhodovanie policajta v konfliktných situáciách. Modelovanie je významným neverbálnym prostriedkom psychologizácie tréningu, ktoré učiteľ plne ovláda. Modelovanie je tak určitou protiváhou často neúčinnej verbalizácie pri interakcii policajt – učiteľ (inštruktor). Riešenie modelových situácií sa najskôr vykonáva v laboratórnych podmienkach (napr. telocvičňa, výcvikové priestory) a po osvojení jednotlivých úkonov a osvojení jednotlivých prvkov a činností alebo taktických zásad sa prenáša na simulácie modelových situácií. Je potrebné rôzne meniť ich obtiažnosť, až po dosiahnutie automatických úkonov, ktoré potom policajti uplatňujú pri služobných zákrokoch v praxi. |