Termín:kardinál¹: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| (Jedna medziľahlá úprava od jedného ďalšieho používateľa nie je zobrazená) | |||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Term | {{Term | ||
| − | |Name= | + | |Name=kardinál¹ |
|Definition=rímskokatolícky kňaz patriaci hodnostne do najvyššej kategórie duchovenstva | |Definition=rímskokatolícky kňaz patriaci hodnostne do najvyššej kategórie duchovenstva | ||
| − | |||
|Field=správne právo | |Field=správne právo | ||
| − | |||
|Related terms=Rímskokatolícka cirkev, farár | |Related terms=Rímskokatolícka cirkev, farár | ||
| − | + | |Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. | |
| − | |Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. 2007 | ||
| − | |||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
|Comment=Je to titul funkčne najvyšších a najvýznamnejších cirkevných prelátov, t. j. hodnostárov, stojacich v cirkevnej hodnostnej hierarchii hneď za pápežom, ktorí majú tiež ako jediní právo spomedzi svojich radov zvoliť pápeža. Majú aj právo prvenstva a prednosti pred všetkými ostatnými cirkevnými hodnostármi rímskokatolíckej cirkvi, s výnimkou pápeža, ktorý ich menuje podľa svojho vlastného uváženia spomedzi všetkých kňazov pôsobiacich na svete, spravidla ale iba spomedzi biskupov. Vymenovanie za kardinála pápežom sa nazýva kreácia. Kardinál sa po svojom kreovaní stáva automaticky štátnym občanom Vatikánu a má povinnosť sídliť v Ríme s výnimkou situácie, ak sú za kardinálov menovaní arcibiskupi – metropoliti alebo diecézni (sídelní) biskupi, ktorí majú povinnosť sídliť v metropole nimi spravovanej cirkevnej provincie alebo v sídle nimi spravovanej diecézy. Zbor kardinálov sa preto člení na kuriálnych kardinálov, t. j. tých, ktorí sídlia a pôsobia v Ríme, resp. vo Vatikáne, a na extrakuriálnych kardinálov, t. j. tých, ktorí v Ríme nesídlia. Extrakuriálnym kardinálom zostáva preto aj pôvodné štátne občianstvo, a z toho dôvodu majú dvojité štátne občianstvo (originálne i nadobudnuté), a z pohľadu medzinárodného práva sú bipolitmi. Kardináli majú z medzinárodnoprávneho aspektu diplomatické protokolárne postavenie druhej najvýznamnejšej štátnopolitickej osobnosti, teda ich poradie je v diplomatickom protokole na medzinárodnom fóre stanovené na úrovni princa – následníka trónu, viceprezidenta atď. Kardinál disponuje vlastnými vonkajšími atribútmi svojej cirkevnej hodnosti a postavenia, vrátane erbu, nosí purpurovočervený talár a biret. Kardinálom patrí protokolárne oslovenie Eminencia. | |Comment=Je to titul funkčne najvyšších a najvýznamnejších cirkevných prelátov, t. j. hodnostárov, stojacich v cirkevnej hodnostnej hierarchii hneď za pápežom, ktorí majú tiež ako jediní právo spomedzi svojich radov zvoliť pápeža. Majú aj právo prvenstva a prednosti pred všetkými ostatnými cirkevnými hodnostármi rímskokatolíckej cirkvi, s výnimkou pápeža, ktorý ich menuje podľa svojho vlastného uváženia spomedzi všetkých kňazov pôsobiacich na svete, spravidla ale iba spomedzi biskupov. Vymenovanie za kardinála pápežom sa nazýva kreácia. Kardinál sa po svojom kreovaní stáva automaticky štátnym občanom Vatikánu a má povinnosť sídliť v Ríme s výnimkou situácie, ak sú za kardinálov menovaní arcibiskupi – metropoliti alebo diecézni (sídelní) biskupi, ktorí majú povinnosť sídliť v metropole nimi spravovanej cirkevnej provincie alebo v sídle nimi spravovanej diecézy. Zbor kardinálov sa preto člení na kuriálnych kardinálov, t. j. tých, ktorí sídlia a pôsobia v Ríme, resp. vo Vatikáne, a na extrakuriálnych kardinálov, t. j. tých, ktorí v Ríme nesídlia. Extrakuriálnym kardinálom zostáva preto aj pôvodné štátne občianstvo, a z toho dôvodu majú dvojité štátne občianstvo (originálne i nadobudnuté), a z pohľadu medzinárodného práva sú bipolitmi. Kardináli majú z medzinárodnoprávneho aspektu diplomatické protokolárne postavenie druhej najvýznamnejšej štátnopolitickej osobnosti, teda ich poradie je v diplomatickom protokole na medzinárodnom fóre stanovené na úrovni princa – následníka trónu, viceprezidenta atď. Kardinál disponuje vlastnými vonkajšími atribútmi svojej cirkevnej hodnosti a postavenia, vrátane erbu, nosí purpurovočervený talár a biret. Kardinálom patrí protokolárne oslovenie Eminencia. | ||
}} | }} | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | [[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | ||
Aktuálna revízia z 23:26, 16. máj 2020
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | správne právo |
| Definícia: | rímskokatolícky kňaz patriaci hodnostne do najvyššej kategórie duchovenstva |
| Zdroj: | Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
| Príbuzné termíny: | Rímskokatolícka cirkev, farár |
| Poznámka: | Je to titul funkčne najvyšších a najvýznamnejších cirkevných prelátov, t. j. hodnostárov, stojacich v cirkevnej hodnostnej hierarchii hneď za pápežom, ktorí majú tiež ako jediní právo spomedzi svojich radov zvoliť pápeža. Majú aj právo prvenstva a prednosti pred všetkými ostatnými cirkevnými hodnostármi rímskokatolíckej cirkvi, s výnimkou pápeža, ktorý ich menuje podľa svojho vlastného uváženia spomedzi všetkých kňazov pôsobiacich na svete, spravidla ale iba spomedzi biskupov. Vymenovanie za kardinála pápežom sa nazýva kreácia. Kardinál sa po svojom kreovaní stáva automaticky štátnym občanom Vatikánu a má povinnosť sídliť v Ríme s výnimkou situácie, ak sú za kardinálov menovaní arcibiskupi – metropoliti alebo diecézni (sídelní) biskupi, ktorí majú povinnosť sídliť v metropole nimi spravovanej cirkevnej provincie alebo v sídle nimi spravovanej diecézy. Zbor kardinálov sa preto člení na kuriálnych kardinálov, t. j. tých, ktorí sídlia a pôsobia v Ríme, resp. vo Vatikáne, a na extrakuriálnych kardinálov, t. j. tých, ktorí v Ríme nesídlia. Extrakuriálnym kardinálom zostáva preto aj pôvodné štátne občianstvo, a z toho dôvodu majú dvojité štátne občianstvo (originálne i nadobudnuté), a z pohľadu medzinárodného práva sú bipolitmi. Kardináli majú z medzinárodnoprávneho aspektu diplomatické protokolárne postavenie druhej najvýznamnejšej štátnopolitickej osobnosti, teda ich poradie je v diplomatickom protokole na medzinárodnom fóre stanovené na úrovni princa – následníka trónu, viceprezidenta atď. Kardinál disponuje vlastnými vonkajšími atribútmi svojej cirkevnej hodnosti a postavenia, vrátane erbu, nosí purpurovočervený talár a biret. Kardinálom patrí protokolárne oslovenie Eminencia. |
