Termín:strava: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Name=strava | |Name=strava | ||
|Definition=pohrebná hostina u Slovanov | |Definition=pohrebná hostina u Slovanov | ||
| − | |Field=história | + | |Field=história, náboženstvo, entografia |
|Related terms=tryzna | |Related terms=tryzna | ||
|Bibliography=PODĽA: Profantová, N.: Encyklopédia slovanských bohů a démonů. Praha: Libri 2000. | |Bibliography=PODĽA: Profantová, N.: Encyklopédia slovanských bohů a démonů. Praha: Libri 2000. | ||
| Riadok 8: | Riadok 8: | ||
|Context=Hostina, ktorá nasledovala po tryzne, sa nazývala strava. | |Context=Hostina, ktorá nasledovala po tryzne, sa nazývala strava. | ||
|Context source=Chropovský, B.: Slovensko na úsvite dejín. Bratislava: SPN 1970. | |Context source=Chropovský, B.: Slovensko na úsvite dejín. Bratislava: SPN 1970. | ||
| − | |Comment=Na pohreboch bolo zvykom, že sa niektorí ľudia (vedmy | + | |Comment=Na pohreboch bolo zvykom, že sa niektorí ľudia (vedmy – zvané aj plačky) rozprávali s dušou mŕtveho. Predstavovali mŕtvemu všetkých, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Úlohou plačiek bolo upokojiť dušu a zároveň odohnať od nej zlých duchov. Súčasťou pohrebného rituálu boli aj chváloreči, chválospevy a pohrebný plač spojený s drásaním tváre, rúk, trhaním alebo strihaním vlasov i sebezraňovaním. Ak chcel niekto poctiť dušu mŕtveho, ktorého mal rád, mohol ho pokvapkať svojou krvou, alebo naňho hodiť kúsok svojich vlasov. |
}} | }} | ||
[[Category:História]] | [[Category:História]] | ||
Aktuálna revízia z 21:43, 20. apríl 2020
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | história, náboženstvo, entografia |
| Definícia: | pohrebná hostina u Slovanov |
| Zdroj: | PODĽA: Profantová, N.: Encyklopédia slovanských bohů a démonů. Praha: Libri 2000. |
| Kontext: | Hostina, ktorá nasledovala po tryzne, sa nazývala strava. |
| Zdroj kontextu: | Chropovský, B.: Slovensko na úsvite dejín. Bratislava: SPN 1970. |
| Príbuzné termíny: | tryzna |
| Poznámka: | Na pohreboch bolo zvykom, že sa niektorí ľudia (vedmy – zvané aj plačky) rozprávali s dušou mŕtveho. Predstavovali mŕtvemu všetkých, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Úlohou plačiek bolo upokojiť dušu a zároveň odohnať od nej zlých duchov. Súčasťou pohrebného rituálu boli aj chváloreči, chválospevy a pohrebný plač spojený s drásaním tváre, rúk, trhaním alebo strihaním vlasov i sebezraňovaním. Ak chcel niekto poctiť dušu mŕtveho, ktorého mal rád, mohol ho pokvapkať svojou krvou, alebo naňho hodiť kúsok svojich vlasov. |
