Termín:Mokoš: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| (2 medziľahlé úpravy od rovnakého používateľa nie sú zobrazené.) | |||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Name=Mokoš | |Name=Mokoš | ||
|Definition=východoslovanská bohyňa zeme, osudu a ochrankyňa priadok | |Definition=východoslovanská bohyňa zeme, osudu a ochrankyňa priadok | ||
| − | |Field=história | + | |Field=história, náboženstvo, entografia |
| − | |Related terms=Perún, Svarog, Svarožič, Chors, Živa, Lada, Simargl, Veles, Rod, | + | |Related terms=Perún, Svarog, Svarožič, Chors, Živa, Lada, Simargl, Veles, Rod, rožanice |
|Synonyms=Mokuša | |Synonyms=Mokuša | ||
|Bibliography=PODĽA: Váňa, Z.: Svět slovanských bohů a démonů. Praha: Panorama 2000. | |Bibliography=PODĽA: Váňa, Z.: Svět slovanských bohů a démonů. Praha: Panorama 2000. | ||
| Riadok 9: | Riadok 9: | ||
|Context=U Slovanov bola vo vedomí ľudu, najmä žien, rozšírená viera v pohanskú bohyňu Mokoš ako ochrankyňu ženských prác, zahŕňajúcich i pradenie. Božstvá sa všeobecne uctievali, a tak aj Mokoši bol zasvätený jeden deň v týždni – štvrtok. V tento deň sa nesmeli vykonávať niektoré práce, zároveň platil prísny zákaz pradenia. | |Context=U Slovanov bola vo vedomí ľudu, najmä žien, rozšírená viera v pohanskú bohyňu Mokoš ako ochrankyňu ženských prác, zahŕňajúcich i pradenie. Božstvá sa všeobecne uctievali, a tak aj Mokoši bol zasvätený jeden deň v týždni – štvrtok. V tento deň sa nesmeli vykonávať niektoré práce, zároveň platil prísny zákaz pradenia. | ||
|Context source=Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Bratislava: Veda 1995. | |Context source=Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Bratislava: Veda 1995. | ||
| − | |||
|Comment=Jej meno je odvodené od kmeňa ''mok-, mokrъ-'', ktorý v sebe obsahujú význam ''mokrý, vlhký''. Zodpovedá iránskej bohyni vlhkosti Arádví. Iný spôsob etymológie jej názvu je odvodzovaný od ''kš, koš'' vo význame ''osud'' a tvorí tiež koreň slov spojených so zrnom a viazaním snopov. | |Comment=Jej meno je odvodené od kmeňa ''mok-, mokrъ-'', ktorý v sebe obsahujú význam ''mokrý, vlhký''. Zodpovedá iránskej bohyni vlhkosti Arádví. Iný spôsob etymológie jej názvu je odvodzovaný od ''kš, koš'' vo význame ''osud'' a tvorí tiež koreň slov spojených so zrnom a viazaním snopov. | ||
}} | }} | ||
[[Category:História]] | [[Category:História]] | ||
Aktuálna revízia z 19:11, 20. apríl 2020
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | história, náboženstvo, entografia |
| Definícia: | východoslovanská bohyňa zeme, osudu a ochrankyňa priadok |
| Zdroj: | PODĽA: Váňa, Z.: Svět slovanských bohů a démonů. Praha: Panorama 2000. |
| Kontext: | U Slovanov bola vo vedomí ľudu, najmä žien, rozšírená viera v pohanskú bohyňu Mokoš ako ochrankyňu ženských prác, zahŕňajúcich i pradenie. Božstvá sa všeobecne uctievali, a tak aj Mokoši bol zasvätený jeden deň v týždni – štvrtok. V tento deň sa nesmeli vykonávať niektoré práce, zároveň platil prísny zákaz pradenia. |
| Zdroj kontextu: | Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Bratislava: Veda 1995. |
| Synonymum: | Mokuša |
| Príbuzné termíny: | Perún, Svarog, Svarožič, Chors, Živa, Lada, Simargl, Veles, Rod, rožanice |
| Poznámka: | Jej meno je odvodené od kmeňa mok-, mokrъ-, ktorý v sebe obsahujú význam mokrý, vlhký. Zodpovedá iránskej bohyni vlhkosti Arádví. Iný spôsob etymológie jej názvu je odvodzovaný od kš, koš vo význame osud a tvorí tiež koreň slov spojených so zrnom a viazaním snopov. |
