Termín:textotvorné potencie frazém: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Uprava velkosti pismen) |
(Úprava URL) |
||
| (3 medziľahlé úpravy od 2 ďalších používateľov nie sú zobrazené) | |||
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Name=textotvorné potencie frazém | |Name=textotvorné potencie frazém | ||
|Definition=možnosti štruktúrneho a sémantického obmieňania frazém v texte | |Definition=možnosti štruktúrneho a sémantického obmieňania frazém v texte | ||
| − | |||
|Field=lingvistika | |Field=lingvistika | ||
| − | |||
|Related terms=aktualizačné postupy, dynamika frazeológie, individuálna frazeológia, frazeologická kontaminácia, transformácie frazém | |Related terms=aktualizačné postupy, dynamika frazeológie, individuálna frazeológia, frazeologická kontaminácia, transformácie frazém | ||
| − | + | |Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. | |
| − | |Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995. | ||
| − | |||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
|Context=V akom smere možno teda nadviazať pri našej tematike na tam predstavenú koncepciu textotvorných potencií frazém? Predovšetkým sa domnievame, že tu možno počítať so všetkými tými potenciami, so všetkými tam vydelenými druhmi zmien vo frazéme pri jej uplatnení v texte, pravda, treba pri každej z nich prihliadať na jej intertextovú špecifikáciu. Otázka teda znie asi tak, že ak sa ako prvá z týchto textotvorných potencií objavuje modifikačná zmena, treba s ňou počítať aj tu, ale s prihliadnutím nie iba na textovosť ako celok, ale práve na tie modifikácie a iba tie modifikácie, ktoré sú podmienené intertextovosťou ako jedným zo špecifických znakov textu. Konkrétnym prípadom práve takto intertextovo špecifikovaných modifikácií či modifikačných zmien je v našom chápaní, napríklad celý okruh tzv. prekladových variantov frazémy. | |Context=V akom smere možno teda nadviazať pri našej tematike na tam predstavenú koncepciu textotvorných potencií frazém? Predovšetkým sa domnievame, že tu možno počítať so všetkými tými potenciami, so všetkými tam vydelenými druhmi zmien vo frazéme pri jej uplatnení v texte, pravda, treba pri každej z nich prihliadať na jej intertextovú špecifikáciu. Otázka teda znie asi tak, že ak sa ako prvá z týchto textotvorných potencií objavuje modifikačná zmena, treba s ňou počítať aj tu, ale s prihliadnutím nie iba na textovosť ako celok, ale práve na tie modifikácie a iba tie modifikácie, ktoré sú podmienené intertextovosťou ako jedným zo špecifických znakov textu. Konkrétnym prípadom práve takto intertextovo špecifikovaných modifikácií či modifikačných zmien je v našom chápaní, napríklad celý okruh tzv. prekladových variantov frazémy. | ||
| − | |Context source=Studia Academica Slovaca 31. Prednášky XXXVIII. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 2002. 399 s. | + | |Context source=Mlacek, J.: Frazeológia a jej intertextové súvislosti. In: Studia Academica Slovaca 31. Prednášky XXXVIII. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 2002. 399 s. |
| − | |URL= | + | |URL=https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka_terminologia/ |
| − | |||
|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov | |Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov | ||
| − | |Comment=Teória textotvorných potencií frazém sa objavila v polovici sedemdesiatych rokov v bývalom Sovietskom zväze. Analýzou textotvorných potencií sa zisťuje úloha a podiel frazeologických jednotiek v rámci celého inventára jazykových prvkov, ktoré sú podstatné pre daný text a na druhej strane sa skúmajú v rámci tejto teórie spôsoby realizácie frazeologických jednotiek z hľadiska potrieb textu. Výskumy ukázali, že podiel frazeologických jednotiek na výstavbe textu vzrastá s mierou | + | |Comment=Teória textotvorných potencií frazém sa objavila v polovici sedemdesiatych rokov v bývalom Sovietskom zväze. Analýzou textotvorných potencií sa zisťuje úloha a podiel frazeologických jednotiek v rámci celého inventára jazykových prvkov, ktoré sú podstatné pre daný text a na druhej strane sa skúmajú v rámci tejto teórie spôsoby realizácie frazeologických jednotiek z hľadiska potrieb textu. Výskumy ukázali, že podiel frazeologických jednotiek na výstavbe textu vzrastá s mierou štruktúrnej a sémantickej prestavby jej základnej podoby, čiže s narastaním protirečení na osi uzuálne, resp. ustálené a aktuálne. Od textotvorných potencií treba odlíšiť tzv. derivačné potencie frazeologických jednotiek, ktoré nie sú kontextovo viazané. Textotvorné potencie vyplývajú z troch základných druhov zmien, ktorým podliehajú frazémy v texte. Sú to modifikačné, kombinačné a transformačné zmeny. Pri modifikačných zmenách môže ísť o prestavbu 1) v rámci frazémy, a to a) zámenou jedného alebo viacerých komponentov, b) zámenou všetkých komponentov, c) rozšírením frazeologickej jednotky, d) zúžením (elidovaním komponentu) frazémy, 2) v okolí frazémy. K tzv. kombinačným zmenám dochádza a) medzi dvoma frazémami (kontaminácia), b) medzi frazeologickou jednotkou a slovom, resp. voľným slovným spojením (kalambúr). Pri transformačných zmenách môže ísť o a) prestavbu frazémy vo vete, b) rozvíjanie frazémy v nadvetnej štruktúre. Modifikačné, kombinačné a transformačné prestavby východiskovej frazémy sú podmienené nasledujúcimi činiteľmi: a) využíva sa okazionálna obmena uzuálnych variantov: ''pospávať na vavrínoch'' oproti ''spať/odpočívať na vavrínoch'', zamieňa sa uzuálny komponent aktualizačným prvkom: ''spať si za slovom'', ''pánboh s nami a vy preč'', b) parafrázuje sa východiskový model: ''chcem, teda som, od Svitu do Vrútok'', c) pridáva sa situačno-konkretizačný, resp. aktualizačný prvok: ''vodiť za konkrétnu retiazku, pod nenápadnou pokrievkou'', d) použije sa v netypickom kontexte: ''pohovoriť si o niečom v kolektíve medzi štyrmi očami''. Podstatou mechanizmu kombinačných vzťahov medzi frazémou a slovom je aktualizácia denotátu komponentu frazémy: ''v očiach mu hrala túžba a v rukách tranzistor'', ''stratiť slušné meno, úspory aj námety''. Pre mechanizmus transformačných zmien je typická celková prestavba frazémy rozložením a konkretizačným rozvinutím niektorých jeho komponentov, napr.: ''...príde chlapec a dostane vajíčko, ktoré je múdrejšie ako sliepka''. Frazéma môže fungovať ako nadvetný textotvorný činiteľ. Podstatou takéhoto mechanizmu je autonomizácia istého komponentu frazémy, pomocou ktorého sa rozvíja istý motív: ''Ó, vy nevidíte, aký má (moja žena) dlhý jazyk! I moja má dlhočizný, ani deň na Jána. Mohli by ste sa ním tri razy opásať.'' (Kukučín). ''Minule vraj drevorubači odpílili v lese zbojníka, čo chodil za horárovou dcérou. Horárova dcéra potom plakala. Hovorila, že nemal byť poleno.'' (Štepka). |
}} | }} | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
[[Category:Frazeológia]] | [[Category:Frazeológia]] | ||
Aktuálna revízia z 15:50, 1. apríl 2020
Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)
| Oblasť: | lingvistika |
| Definícia: | možnosti štruktúrneho a sémantického obmieňania frazém v texte |
| Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. |
| Kontext: | V akom smere možno teda nadviazať pri našej tematike na tam predstavenú koncepciu textotvorných potencií frazém? Predovšetkým sa domnievame, že tu možno počítať so všetkými tými potenciami, so všetkými tam vydelenými druhmi zmien vo frazéme pri jej uplatnení v texte, pravda, treba pri každej z nich prihliadať na jej intertextovú špecifikáciu. Otázka teda znie asi tak, že ak sa ako prvá z týchto textotvorných potencií objavuje modifikačná zmena, treba s ňou počítať aj tu, ale s prihliadnutím nie iba na textovosť ako celok, ale práve na tie modifikácie a iba tie modifikácie, ktoré sú podmienené intertextovosťou ako jedným zo špecifických znakov textu. Konkrétnym prípadom práve takto intertextovo špecifikovaných modifikácií či modifikačných zmien je v našom chápaní, napríklad celý okruh tzv. prekladových variantov frazémy. |
| Zdroj kontextu: | Mlacek, J.: Frazeológia a jej intertextové súvislosti. In: Studia Academica Slovaca 31. Prednášky XXXVIII. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 2002. 399 s. |
| Príbuzné termíny: | aktualizačné postupy, dynamika frazeológie, individuálna frazeológia, frazeologická kontaminácia, transformácie frazém |
| Poznámka: | Teória textotvorných potencií frazém sa objavila v polovici sedemdesiatych rokov v bývalom Sovietskom zväze. Analýzou textotvorných potencií sa zisťuje úloha a podiel frazeologických jednotiek v rámci celého inventára jazykových prvkov, ktoré sú podstatné pre daný text a na druhej strane sa skúmajú v rámci tejto teórie spôsoby realizácie frazeologických jednotiek z hľadiska potrieb textu. Výskumy ukázali, že podiel frazeologických jednotiek na výstavbe textu vzrastá s mierou štruktúrnej a sémantickej prestavby jej základnej podoby, čiže s narastaním protirečení na osi uzuálne, resp. ustálené a aktuálne. Od textotvorných potencií treba odlíšiť tzv. derivačné potencie frazeologických jednotiek, ktoré nie sú kontextovo viazané. Textotvorné potencie vyplývajú z troch základných druhov zmien, ktorým podliehajú frazémy v texte. Sú to modifikačné, kombinačné a transformačné zmeny. Pri modifikačných zmenách môže ísť o prestavbu 1) v rámci frazémy, a to a) zámenou jedného alebo viacerých komponentov, b) zámenou všetkých komponentov, c) rozšírením frazeologickej jednotky, d) zúžením (elidovaním komponentu) frazémy, 2) v okolí frazémy. K tzv. kombinačným zmenám dochádza a) medzi dvoma frazémami (kontaminácia), b) medzi frazeologickou jednotkou a slovom, resp. voľným slovným spojením (kalambúr). Pri transformačných zmenách môže ísť o a) prestavbu frazémy vo vete, b) rozvíjanie frazémy v nadvetnej štruktúre. Modifikačné, kombinačné a transformačné prestavby východiskovej frazémy sú podmienené nasledujúcimi činiteľmi: a) využíva sa okazionálna obmena uzuálnych variantov: pospávať na vavrínoch oproti spať/odpočívať na vavrínoch, zamieňa sa uzuálny komponent aktualizačným prvkom: spať si za slovom, pánboh s nami a vy preč, b) parafrázuje sa východiskový model: chcem, teda som, od Svitu do Vrútok, c) pridáva sa situačno-konkretizačný, resp. aktualizačný prvok: vodiť za konkrétnu retiazku, pod nenápadnou pokrievkou, d) použije sa v netypickom kontexte: pohovoriť si o niečom v kolektíve medzi štyrmi očami. Podstatou mechanizmu kombinačných vzťahov medzi frazémou a slovom je aktualizácia denotátu komponentu frazémy: v očiach mu hrala túžba a v rukách tranzistor, stratiť slušné meno, úspory aj námety. Pre mechanizmus transformačných zmien je typická celková prestavba frazémy rozložením a konkretizačným rozvinutím niektorých jeho komponentov, napr.: ...príde chlapec a dostane vajíčko, ktoré je múdrejšie ako sliepka. Frazéma môže fungovať ako nadvetný textotvorný činiteľ. Podstatou takéhoto mechanizmu je autonomizácia istého komponentu frazémy, pomocou ktorého sa rozvíja istý motív: Ó, vy nevidíte, aký má (moja žena) dlhý jazyk! I moja má dlhočizný, ani deň na Jána. Mohli by ste sa ním tri razy opásať. (Kukučín). Minule vraj drevorubači odpílili v lese zbojníka, čo chodil za horárovou dcérou. Horárova dcéra potom plakala. Hovorila, že nemal byť poleno. (Štepka). |
| URL: | https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka terminologia/ |
