Termín:konotácie: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Úprava URL) |
|||
| (2 medziľahlé úpravy od 2 ďalších používateľov nie sú zobrazené) | |||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
|Definition=pragmatické zložky významovej štruktúry, ktoré sú odrazom najmä hodnotiaceho postoja a kladných a záporných vzťahov a asociácií | |Definition=pragmatické zložky významovej štruktúry, ktoré sú odrazom najmä hodnotiaceho postoja a kladných a záporných vzťahov a asociácií | ||
|Field=lingvistika | |Field=lingvistika | ||
| − | |Related terms=pragmatický aspekt frazeológie, hodnotiaca operatívnosť frazém, kontaktové | + | |Related terms=pragmatický aspekt frazeológie, hodnotiaca operatívnosť frazém, kontaktové zapojenie frazémy do kontextu, dištančné zapojenie frazémy do kontextu, emocionálnosť frazémy, expresívnosť frazémy |
| − | |Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995. | + | |Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. |
|Translations={{Translation | |Translations={{Translation | ||
|Language=en | |Language=en | ||
| Riadok 33: | Riadok 33: | ||
|Context=Denotatívny význam je základom jazykového dorozumievania; hovorí sa o ňom aj ako o referenčnom alebo kognitívnom význame a je bázou pre konotatívny čiže emotívny, asociatívny význam. Konotácie zahrnujú postoj človeka k realite — o jednej a tej istej budove sa môžem podľa nálady vysloviť ako o domci, chajde, chatrči, baráku, chalúpke atď.; to, čo je podľa ľavičiarskych novín vlastenecké hnutie, môže americká tlač charakterizovať ako protivládnu vzburu a podobne. Rozdielne označenie teda nemusí ešte znamenať odlišnú realitu alebo, inakšie povedané, denotatívny význam zostáva totožný napriek rozdielnym konotatívnym významom. Konotácie sa prejavujú aj pri výbere štylistických prostriedkov; básnikovi nie je jedno, či použije sloveso „rozhorieť sa“ alebo či dá prednosť výrazom „vzbĺknuť“, „vzplanúť“, „rozplameniť sa“. Dôležitou vlastnosťou konotácií je ich nestálosť a podmienenosť skúsenosťou i vzdelaním jednotlivca. | |Context=Denotatívny význam je základom jazykového dorozumievania; hovorí sa o ňom aj ako o referenčnom alebo kognitívnom význame a je bázou pre konotatívny čiže emotívny, asociatívny význam. Konotácie zahrnujú postoj človeka k realite — o jednej a tej istej budove sa môžem podľa nálady vysloviť ako o domci, chajde, chatrči, baráku, chalúpke atď.; to, čo je podľa ľavičiarskych novín vlastenecké hnutie, môže americká tlač charakterizovať ako protivládnu vzburu a podobne. Rozdielne označenie teda nemusí ešte znamenať odlišnú realitu alebo, inakšie povedané, denotatívny význam zostáva totožný napriek rozdielnym konotatívnym významom. Konotácie sa prejavujú aj pri výbere štylistických prostriedkov; básnikovi nie je jedno, či použije sloveso „rozhorieť sa“ alebo či dá prednosť výrazom „vzbĺknuť“, „vzplanúť“, „rozplameniť sa“. Dôležitou vlastnosťou konotácií je ich nestálosť a podmienenosť skúsenosťou i vzdelaním jednotlivca. | ||
|Context source=Krupa, V.: Jazyk — neznámy nástroj. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1991. 161 s. | |Context source=Krupa, V.: Jazyk — neznámy nástroj. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1991. 161 s. | ||
| − | |URL= | + | |URL=https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka_terminologia/ |
|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov | |Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov | ||
|Comment=Majú status sekundárnych významových prvkov, ich existencia nevplýva priamo na polysémiu jazykovej jednotky a ich realizácia je ovplyvňovaná aj kontextom. Patria k nim príznaky expresívne, hodnotiace, citové, apelové, estetické, intenzifikačné, evokačné, obrazné, ideologické, religiózne a iné. Ich nositeľmi sú najmä slová a frazémy. | |Comment=Majú status sekundárnych významových prvkov, ich existencia nevplýva priamo na polysémiu jazykovej jednotky a ich realizácia je ovplyvňovaná aj kontextom. Patria k nim príznaky expresívne, hodnotiace, citové, apelové, estetické, intenzifikačné, evokačné, obrazné, ideologické, religiózne a iné. Ich nositeľmi sú najmä slová a frazémy. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Frazeológia]] | [[Category:Frazeológia]] | ||
Aktuálna revízia z 15:49, 1. apríl 2020
Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)
| Oblasť: | lingvistika |
| Definícia: | pragmatické zložky významovej štruktúry, ktoré sú odrazom najmä hodnotiaceho postoja a kladných a záporných vzťahov a asociácií |
| Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. |
| Kontext: | Denotatívny význam je základom jazykového dorozumievania; hovorí sa o ňom aj ako o referenčnom alebo kognitívnom význame a je bázou pre konotatívny čiže emotívny, asociatívny význam. Konotácie zahrnujú postoj človeka k realite — o jednej a tej istej budove sa môžem podľa nálady vysloviť ako o domci, chajde, chatrči, baráku, chalúpke atď.; to, čo je podľa ľavičiarskych novín vlastenecké hnutie, môže americká tlač charakterizovať ako protivládnu vzburu a podobne. Rozdielne označenie teda nemusí ešte znamenať odlišnú realitu alebo, inakšie povedané, denotatívny význam zostáva totožný napriek rozdielnym konotatívnym významom. Konotácie sa prejavujú aj pri výbere štylistických prostriedkov; básnikovi nie je jedno, či použije sloveso „rozhorieť sa“ alebo či dá prednosť výrazom „vzbĺknuť“, „vzplanúť“, „rozplameniť sa“. Dôležitou vlastnosťou konotácií je ich nestálosť a podmienenosť skúsenosťou i vzdelaním jednotlivca. |
| Zdroj kontextu: | Krupa, V.: Jazyk — neznámy nástroj. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1991. 161 s. |
| Príbuzné termíny: | pragmatický aspekt frazeológie, hodnotiaca operatívnosť frazém, kontaktové zapojenie frazémy do kontextu, dištančné zapojenie frazémy do kontextu, emocionálnosť frazémy, expresívnosť frazémy |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | en: connotation, cs: konotace, es: connotación, de: Konnotation (die), uk: коннотація, ru: коннотация, it: connotazione, pl: konotacja |
| Poznámka: | Majú status sekundárnych významových prvkov, ich existencia nevplýva priamo na polysémiu jazykovej jednotky a ich realizácia je ovplyvňovaná aj kontextom. Patria k nim príznaky expresívne, hodnotiace, citové, apelové, estetické, intenzifikačné, evokačné, obrazné, ideologické, religiózne a iné. Ich nositeľmi sú najmä slová a frazémy. |
| URL: | https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka terminologia/ |
