Termín:idiomatickosť frazémy: Rozdiel medzi revíziami

|Context=Ak si uvedomíme, že medzi podstatné znaky frazeológie sa od začiatkov výskumu tejto časti jazyka počítala aj jej idiomatickosť (pričom niekedy sa táto vlastnosť dokonca chápala ako podstatná, resp. najvšeobecnejšia dištinktívna vlastnosť frazém), môže sa zdať až paradoxné, že sa vo fonde konkrétneho jazyka vôbec vyskytujú frazémy sledovaného typu. Výskum však veľmi skoro ukázal, že vo frazeológii každého prirodzeného jazyka je veľa jednotiek prevzatých či utvorených z rovnakých zdrojov (Biblia, kresťanstvo, antika, svetové dejiny, literatúra a kultúra všeobecne), takže tu dokonca možno hovoriť o spoločnom európskom či širšie internacionálnom fonde frazém, z ktorého sa početné konkrétne jednotky dostali do frazeológie hociktorého osobitného jazyka, teda aj do frazeológie slovenského jazyka. Uvedená skutočnosť zároveň viedla k záveru, že spomenutú idiomatickosť netreba nijako absolutizovať pri charakteristike konkrétnych frazém, že ju ani netreba chápať ako nejakú absolútnu nepreložiteľnosť, že tu ide skôr o isté špecifiká, niekedy viacej rázu sémantického alebo pragmatického, kým inokedy zasa iba z oblasti stvárnenia, jazykovej podoby istých frazém.

|Context=Ak si uvedomíme, že medzi podstatné znaky frazeológie sa od začiatkov výskumu tejto časti jazyka počítala aj jej idiomatickosť (pričom niekedy sa táto vlastnosť dokonca chápala ako podstatná, resp. najvšeobecnejšia dištinktívna vlastnosť frazém), môže sa zdať až paradoxné, že sa vo fonde konkrétneho jazyka vôbec vyskytujú frazémy sledovaného typu. Výskum však veľmi skoro ukázal, že vo frazeológii každého prirodzeného jazyka je veľa jednotiek prevzatých či utvorených z rovnakých zdrojov (Biblia, kresťanstvo, antika, svetové dejiny, literatúra a kultúra všeobecne), takže tu dokonca možno hovoriť o spoločnom európskom či širšie internacionálnom fonde frazém, z ktorého sa početné konkrétne jednotky dostali do frazeológie hociktorého osobitného jazyka, teda aj do frazeológie slovenského jazyka. Uvedená skutočnosť zároveň viedla k záveru, že spomenutú idiomatickosť netreba nijako absolutizovať pri charakteristike konkrétnych frazém, že ju ani netreba chápať ako nejakú absolútnu nepreložiteľnosť, že tu ide skôr o isté špecifiká, niekedy viacej rázu sémantického alebo pragmatického, kým inokedy zasa iba z oblasti stvárnenia, jazykovej podoby istých frazém.

|Context source=Mlacek, J.: O stave slovenskej frazeológie v druhej polovici 20. storočia. In: Studia Academica Slovaca 29. Prednášky XXVI. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Ed. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 2000. 345 s.

|Context source=Mlacek, J.: O stave slovenskej frazeológie v druhej polovici 20. storočia. In: Studia Academica Slovaca 29. Prednášky XXVI. letného seminára slovenského jazyka a kultúry. Ed. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 2000. 345 s.

|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov

|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov

|Comment=Ide o nepreložiteľnosť a) alebo do iného jazyka – tzv. idiomatickosť medzijazyková, b) alebo inými (napr. lexikálnymi) prostriedkami toho istého jazyka – tzv. idiomatickosť vnútrojazyková. Idiomatickosť sa skôr a častejšie chápala práve vo vzťahu k iným jazykom a tu sa v istej fáze výskumu preceňovala, keď sa povyšovala na jediný základný znak frazémy, alebo sa chápala ako jedno z kritérií frazeologickosti istého slovného spojenia. Novší výskum ukazuje, že aj medzijazyková idiomatickosť je vlastnosť relatívna a dynamická, že istá frazéma vo vzťahu k ekvivalentným frazémam jedného jazyka môže byť zreteľne idiomatická a vo vzťahu k frazémam iného jazyka zasa neidiomatická. Napr. frazéma ''vyjsť na psí tridsiatok'' je vo vzťahu k paralelným frazémam iných slovanských jazykov, v ktorých sa častejšie aj pri podobnej motivácii uplatnili slová ''deviatok, desiatok'', dosť zreteľne idiomatická, kým vo vzťahu k paralelnej maďarskej frazéme, ktorá má tiež prvok ''tridsiatok'', sa javí ako menej idiomatická, resp. neidiomatická. Vo frazeologickej koncepcii F. Čermáka znamená mieru anomálnosti frazém na všetkých rovinách ich výstavby a fungovania.

|Comment=Ide o nepreložiteľnosť a) alebo do iného jazyka – tzv. idiomatickosť medzijazyková, b) alebo inými (napr. lexikálnymi) prostriedkami toho istého jazyka – tzv. idiomatickosť vnútrojazyková. Idiomatickosť sa skôr a častejšie chápala práve vo vzťahu k iným jazykom a tu sa v istej fáze výskumu preceňovala, keď sa povyšovala na jediný základný znak frazémy, alebo sa chápala ako jedno z kritérií frazeologickosti istého slovného spojenia. Novší výskum ukazuje, že aj medzijazyková idiomatickosť je vlastnosť relatívna a dynamická, že istá frazéma vo vzťahu k ekvivalentným frazémam jedného jazyka môže byť zreteľne idiomatická a vo vzťahu k frazémam iného jazyka zasa neidiomatická. Napr. frazéma ''vyjsť na psí tridsiatok'' je vo vzťahu k paralelným frazémam iných slovanských jazykov, v ktorých sa častejšie aj pri podobnej motivácii uplatnili slová ''deviatok, desiatok'', dosť zreteľne idiomatická, kým vo vzťahu k paralelnej maďarskej frazéme, ktorá má tiež prvok ''tridsiatok'', sa javí ako menej idiomatická, resp. neidiomatická. Vo frazeologickej koncepcii F. Čermáka znamená mieru anomálnosti frazém na všetkých rovinách ich výstavby a fungovania.

}}

}}

[[Category:Frazeológia]]

[[Category:Frazeológia]]