Termín:štatutárne predpisy: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
|Related terms=normatívne správne akty, vnútorné predpisy | |Related terms=normatívne správne akty, vnútorné predpisy | ||
|Synonyms=štatúty | |Synonyms=štatúty | ||
| − | |Bibliography=Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA | + | |Bibliography=Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000. |
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
|Context=Sú špecifické tým, že v porovnaní s normatívnymi správnymi aktmi majú vždy obmedzenú územnú a osobnú platnosť. Formou štatútov si samosprávne subjekty verejnej správy riešia spravidla vlastné záležitosti patriace do ich pôsobnosti pri výkone samosprávy. Preto sa právomoc vydávať štatúty často chápe ako právo autonómnej normotvorby. Toto právo však musí zákon výslovne pripúšťať, pričom legislatívne riešenie je rôzne. | |Context=Sú špecifické tým, že v porovnaní s normatívnymi správnymi aktmi majú vždy obmedzenú územnú a osobnú platnosť. Formou štatútov si samosprávne subjekty verejnej správy riešia spravidla vlastné záležitosti patriace do ich pôsobnosti pri výkone samosprávy. Preto sa právomoc vydávať štatúty často chápe ako právo autonómnej normotvorby. Toto právo však musí zákon výslovne pripúšťať, pričom legislatívne riešenie je rôzne. | ||
| − | |Context source=Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA | + | |Context source=Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000. |
|Comment=Ich všeobecnosť treba chápať tak, že môžu mať právne účinky len pre príslušníkov určitého spoločenstva (mesta, stavovskej komory, ústredného orgánu štátnej správy). Neuverejňujú sa však v Zbierke zákonov, pretože zákon to nevyžaduje. Všeobecne sa nepovažujú za prameň práva. | |Comment=Ich všeobecnosť treba chápať tak, že môžu mať právne účinky len pre príslušníkov určitého spoločenstva (mesta, stavovskej komory, ústredného orgánu štátnej správy). Neuverejňujú sa však v Zbierke zákonov, pretože zákon to nevyžaduje. Všeobecne sa nepovažujú za prameň práva. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Verejná správa]] | [[Category:Verejná správa]] | ||
Verzia zo dňa a času 15:19, 5. november 2019
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | štátna správa |
| Definícia: | podzákonné, normatívne a jednostranné formy činnosti |
| Zdroj: | Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000. |
| Kontext: | Sú špecifické tým, že v porovnaní s normatívnymi správnymi aktmi majú vždy obmedzenú územnú a osobnú platnosť. Formou štatútov si samosprávne subjekty verejnej správy riešia spravidla vlastné záležitosti patriace do ich pôsobnosti pri výkone samosprávy. Preto sa právomoc vydávať štatúty často chápe ako právo autonómnej normotvorby. Toto právo však musí zákon výslovne pripúšťať, pričom legislatívne riešenie je rôzne. |
| Zdroj kontextu: | Machajová, J. a kol.: Občan a verejná správa. Bratislava: VEDA 2000. |
| Synonymum: | štatúty |
| Príbuzné termíny: | normatívne správne akty, vnútorné predpisy |
| Poznámka: | Ich všeobecnosť treba chápať tak, že môžu mať právne účinky len pre príslušníkov určitého spoločenstva (mesta, stavovskej komory, ústredného orgánu štátnej správy). Neuverejňujú sa však v Zbierke zákonov, pretože zákon to nevyžaduje. Všeobecne sa nepovažujú za prameň práva. |
