Termín:združené pomenovania: Rozdiel medzi revíziami

|Context=Základným typom viacslovných pomenovaní v terminologických sústavách sú združené pomenovania označované aj ako lexikalizované spojenia, ku ktorým patria nominálne alebo verbonominálne spojenia s rozličným stupňom ustálenosti (Jarošová, 2000). Prvú podskupinu združených pomenovaní tvoria adjektívno-substantívne spojenia (typ A + S), zvyčajne dvojslovné, v ktorých je nositeľom príznaku prídavné meno, vystupujúce vo funkcii zhodného prívlastku v ľavostrannej pozícii, napr. krvný tlak, morfologické kategórie, hospodársky mechanizmus a p... Do druhej podskupiny patria menné spojenia so substantívom vo funkcii nezhodného atribútu (typ S + S), ktoré stojí na pravej strane za pomenovacím základom a najčastejšie býva v tvare genitívu, ale nezriedka aj v iných pádoch. Takto sa pomenúvajú typické pojmy sústavy veličín a jednotiek merania – jednotka prúdu, plocha kruhu, hustota kvapaliny, index lomu svetla, výška steny valca alebo pojmy z rôznych sfér – daň z obratu, pôžička na dom, úhrada za elektrinu a p. V uvedených prípadoch ide o terminologické pomenovania, ktoré nemožno voľne pretransformovať na spojenia so zhodným prívlastkom bez zmeny významu.

|Context=Základným typom viacslovných pomenovaní v terminologických sústavách sú združené pomenovania označované aj ako lexikalizované spojenia, ku ktorým patria nominálne alebo verbonominálne spojenia s rozličným stupňom ustálenosti (Jarošová, 2000). Prvú podskupinu združených pomenovaní tvoria adjektívno-substantívne spojenia (typ A + S), zvyčajne dvojslovné, v ktorých je nositeľom príznaku prídavné meno, vystupujúce vo funkcii zhodného prívlastku v ľavostrannej pozícii, napr. krvný tlak, morfologické kategórie, hospodársky mechanizmus a p... Do druhej podskupiny patria menné spojenia so substantívom vo funkcii nezhodného atribútu (typ S + S), ktoré stojí na pravej strane za pomenovacím základom a najčastejšie býva v tvare genitívu, ale nezriedka aj v iných pádoch. Takto sa pomenúvajú typické pojmy sústavy veličín a jednotiek merania – jednotka prúdu, plocha kruhu, hustota kvapaliny, index lomu svetla, výška steny valca alebo pojmy z rôznych sfér – daň z obratu, pôžička na dom, úhrada za elektrinu a p. V uvedených prípadoch ide o terminologické pomenovania, ktoré nemožno voľne pretransformovať na spojenia so zhodným prívlastkom bez zmeny významu.

|Context source=Pekarovičová, J.: K didaktike odbornej komunikácie. In: Studia Academica Slovaca 30. Prednášky XXXVII. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 2001. 539 s.

|Context source=Pekarovičová, J.: K didaktike odbornej komunikácie. In: Studia Academica Slovaca 30. Prednášky XXXVII. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Red. J. Mlacek. Bratislava: Stimul 2001. 539 s.

|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov

|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov

|Comment=Sú to vlastne opisné pomenovania takých pojmov, pre ktoré jazyk nemá jednoslovný výraz. Pri určovaní vzťahu združených pomenovaní k frazeológii treba rozlišovať a) ''nefrazeologické'' (najmä ''terminologické združené pomenovania''), b) ''obrazné (frazeologické) združené pomenovania''. Nefrazeologické združené pomenovania vznikajú presnou a cieľavedomou pomenovacou činnosťou ľudí, pričom sa príslušný výraz hľadá, alebo umelo vytvára pre konkrétnu potrebu (''kyselina sírová, rovnoramenný trojuholník, materská škola, osobný vlak, písací stroj, zubná kefka, cesta prvej triedy, káblová televízia, kupónová privatizácia''). Nefrazeologické združené pomenovania sa často menia na jednoslovné pomenovania, univerbizujú sa (''obývacia izba – obývačka, panelový dom – panelák, táborový oheň – táborák, osobný vlak – osobák, kupónová privatizácia – kupónka'' a i.).  Obrazné združené pomenovania vznikajú bez zámerného vyhľadávania terminologického označenia. Nepodliehajú univerbizácii. Na základe obraznej podobnosti a častým používaním sa ich význam prehodnotil a ustálil v novom výraze, napr. ''lúčavka kráľovská, pávie oko, lišaj smrtihlav, zlatý dážď, medvedia služba, gordický uzol, labutia pieseň, babie leto, posledný mohykán, ľahké futro, trójsky kôň, kameň úrazu.''

|Comment=Sú to vlastne opisné pomenovania takých pojmov, pre ktoré jazyk nemá jednoslovný výraz. Pri určovaní vzťahu združených pomenovaní k frazeológii treba rozlišovať a) ''nefrazeologické'' (najmä ''terminologické združené pomenovania''), b) ''obrazné (frazeologické) združené pomenovania''. Nefrazeologické združené pomenovania vznikajú presnou a cieľavedomou pomenovacou činnosťou ľudí, pričom sa príslušný výraz hľadá, alebo umelo vytvára pre konkrétnu potrebu (''kyselina sírová, rovnoramenný trojuholník, materská škola, osobný vlak, písací stroj, zubná kefka, cesta prvej triedy, káblová televízia, kupónová privatizácia''). Nefrazeologické združené pomenovania sa často menia na jednoslovné pomenovania, univerbizujú sa (''obývacia izba – obývačka, panelový dom – panelák, táborový oheň – táborák, osobný vlak – osobák, kupónová privatizácia – kupónka'' a i.).  Obrazné združené pomenovania vznikajú bez zámerného vyhľadávania terminologického označenia. Nepodliehajú univerbizácii. Na základe obraznej podobnosti a častým používaním sa ich význam prehodnotil a ustálil v novom výraze, napr. ''lúčavka kráľovská, pávie oko, lišaj smrtihlav, zlatý dážď, medvedia služba, gordický uzol, labutia pieseň, babie leto, posledný mohykán, ľahké futro, trójsky kôň, kameň úrazu.''

}}

}}

[[Category:Frazeológia]]

[[Category:Frazeológia]]