Termín:vznik frazém: Rozdiel medzi revíziami

|Context=Novšie výskumy týchto otázok predovšetkým akcentujú fakt, že pri vzniku frazémy síce dochádza k desémantizácii slova, avšak táto premena je len niekedy úplná, skôr býva iba čiastočná (príznačné je, že s odstupňovanosťou tejto kvality sa počítalo už v samých začiatkoch modernej frazeologickej teórie: práve o ňu sa opieralo zakladateľské vinogradovovské rozlišovanie frazeologických zrastov, frazeologických celkov a frazeologických spojení) a zároveň sa nemusí uplatňovať pri všetkých zložkách frazémy (je napríklad signifikantné aj to, že v novších prácach sa až natoľko neakcentuje myšlienka o desémantizácii slova vo frazéme a skôr sa podčiarkuje téza o difúznosti sémantiky frazém aj ich komponentov; porov. napr. Žujkova, 2002).

|Context=Novšie výskumy týchto otázok predovšetkým akcentujú fakt, že pri vzniku frazémy síce dochádza k desémantizácii slova, avšak táto premena je len niekedy úplná, skôr býva iba čiastočná (príznačné je, že s odstupňovanosťou tejto kvality sa počítalo už v samých začiatkoch modernej frazeologickej teórie: práve o ňu sa opieralo zakladateľské vinogradovovské rozlišovanie frazeologických zrastov, frazeologických celkov a frazeologických spojení) a zároveň sa nemusí uplatňovať pri všetkých zložkách frazémy (je napríklad signifikantné aj to, že v novších prácach sa až natoľko neakcentuje myšlienka o desémantizácii slova vo frazéme a skôr sa podčiarkuje téza o difúznosti sémantiky frazém aj ich komponentov; porov. napr. Žujkova, 2002).

|Context source=Mlacek, J.: Ako sa uplatòuje slovo vo frazeológii. In: Studia Academica Slovaca 34. Prednášky XLI. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Ed. J. Mlacek, M. Vojtech. Bratislava: Stimul 2005. 432 s.

|Context source=Mlacek, J.: Ako sa uplatòuje slovo vo frazeológii. In: Studia Academica Slovaca 34. Prednášky XLI. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Ed. J. Mlacek, M. Vojtech. Bratislava: Stimul 2005. 432 s.

|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov

|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov

|Comment=Vo frazeológii sa uplatňujú nasledovné frazeologizačné mechanizmy: 1. funkčno-sémantické prehodnotenie voľného slovného spojenia, napr. ''infarktová situácia, držať ruku na pulze niečoho, kto je kto, uťahovať opasky'', 2. z ustálených slovných spojení, a to buď priamou frazeologizáciou ustáleného slovného spojenia (často odborného termínu), alebo ustálené slovné spojenie tvorí pri frazeologizácii derivačnú bázu, resp. transformačný základ, napr. ''reťazová reakcia, čierna skrinka, palebná čiara, spätná väzba, cieľová rovinka, skúška pevnosti'', 3. z iných frazeologických jednotiek. Ide spravidla o nové kontextové použitie, jej nové valenčné, resp. distribučné možnosti a jej nové variantné zmeny na rovine syntaktickej, lexikálnej, morfologickej a tiež štylistickej, čo býva zárodkom ďalšieho pohybu a sú to prvé signály nového vývoja. Ku vzniku nových frazém z existujúcich frazém dochádza niekoľkými spôsobmi. K najčastejším patrí zmena komponentového zloženia pôvodnej frazémy, a to buď jej rozšírením alebo skrátením. Tento proces vo frazeológii teoreticky osvetlil V. M. Mokijenko (1980) v protirečení medzi implicitnosťou a explicitnosťou vo vývine frazém, 4. rozvojom polysémie, napr. rus. ''buď zdorov!'' znamenalo pôvodne želanie zdravia pri rozlúčke, pozdrav pri prípitku, dnes sa okrem toho používa ako znak vysokého uznania o niečom. Frazéma ''lišnije ľudi'' označovala pôvodne ľudí, ktorí nevedia uplatniť svoje schopnosti v spoločnosti, dnes sa tak označujú aj nezamestnaní. 5. Ďalším spôsobom je vznik frazém podľa iných frazeologických analógií, napr. rus.: ''rubľ v rubľ'' z frazémy ''kopejka v kopejku; do muški'' z ''do lampočki; žostkaja posadka'' analógiou pomocou antonyma z ''mjagkaja posadka''.

|Comment=Vo frazeológii sa uplatňujú nasledovné frazeologizačné mechanizmy: 1. funkčno-sémantické prehodnotenie voľného slovného spojenia, napr. ''infarktová situácia, držať ruku na pulze niečoho, kto je kto, uťahovať opasky'', 2. z ustálených slovných spojení, a to buď priamou frazeologizáciou ustáleného slovného spojenia (často odborného termínu), alebo ustálené slovné spojenie tvorí pri frazeologizácii derivačnú bázu, resp. transformačný základ, napr. ''reťazová reakcia, čierna skrinka, palebná čiara, spätná väzba, cieľová rovinka, skúška pevnosti'', 3. z iných frazeologických jednotiek. Ide spravidla o nové kontextové použitie, jej nové valenčné, resp. distribučné možnosti a jej nové variantné zmeny na rovine syntaktickej, lexikálnej, morfologickej a tiež štylistickej, čo býva zárodkom ďalšieho pohybu a sú to prvé signály nového vývoja. Ku vzniku nových frazém z existujúcich frazém dochádza niekoľkými spôsobmi. K najčastejším patrí zmena komponentového zloženia pôvodnej frazémy, a to buď jej rozšírením alebo skrátením. Tento proces vo frazeológii teoreticky osvetlil V. M. Mokijenko (1980) v protirečení medzi implicitnosťou a explicitnosťou vo vývine frazém, 4. rozvojom polysémie, napr. rus. ''buď zdorov!'' znamenalo pôvodne želanie zdravia pri rozlúčke, pozdrav pri prípitku, dnes sa okrem toho používa ako znak vysokého uznania o niečom. Frazéma ''lišnije ľudi'' označovala pôvodne ľudí, ktorí nevedia uplatniť svoje schopnosti v spoločnosti, dnes sa tak označujú aj nezamestnaní. 5. Ďalším spôsobom je vznik frazém podľa iných frazeologických analógií, napr. rus.: ''rubľ v rubľ'' z frazémy ''kopejka v kopejku; do muški'' z ''do lampočki; žostkaja posadka'' analógiou pomocou antonyma z ''mjagkaja posadka''.

}}

}}

[[Category:Frazeológia]]

[[Category:Frazeológia]]