vnútorná forma frazémy
Z STD
Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)
| Oblasť: | lingvistika |
| Definícia: | konkrétny obraz frazémy, založený na pôvodnej motivácii celého spojenia, vychádzajúci z priamych významov jednotlivých komponentov |
| Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. |
| Kontext: | Napriek tomu, že slová, ktoré sa stávajú komponentmi frazémy, strácajú mnohé z tých vlastností, ktoré mali vo voľnom použití, konkrétna situácia opísaná voľným slovným spojením, ktoré sa stalo genetickým prototypom frazémy, koexistuje vo vedomí používateľov jazyka s abstraktným významom frazémy a vníma sa ako vnútorná forma frazémy, jej obrazný základ. Preto možno predpokladať, že každá zmena v komponentovom zložení frazémy vyvoláva zmenu v jej vnútornej forme, v jej obraznosti, ktorá môže zase vyvolať zmenu v niektorých zložkách významu frazémy a v jej syntaktickej konštrukcii. |
| Zdroj kontextu: | Jankovičová, M.: Lexikálne varianty ruských frazém a ich slovenské frazeologické ekvivalenty. In: K aktuálnym otázkam frazeológie. Materiály z konferencie Intersemiotický aspekt frazeológie. Nitra: UKF 2001. s. 112-122. |
| Príbuzné termíny: | obraznosť frazémy, motív vzniku frazémy, pôvodný význam frazémy, motivovaný význam frazémy, dvojrozmernosť frazémy |
| Poznámka: | Vnútorná forma motivuje druhotný (frazeologický, celostný) význam frazémy. Môže byť jasná, zreteľná, živá, napr. čierny ako smola; držať jazyk za zubami; mať svoj kus chleba, alebo nejasná, zastretá, zmeravená, napr. predávať petržlen; mať maslo na hlave. |
| URL: | https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka terminologia/ |
