Termín:univerzálny ľudský zmysel frazém: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Úprava bibliografického záznamu)
(Úprava URL)
 
Riadok 6: Riadok 6:
 
|Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995.
 
|Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995.
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
|URL=http://www.juls.savba.sk/frazeologicka_terminologia/
+
|URL=https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka_terminologia/
 
|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov
 
|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov
 
|Comment=V ich interpretácii sa síce tak alebo onak odráža pocit vernosti pomyselnému celkovému zmyslu seba, vlastnej komunity, no pritom sa neustále myslí na "človeka vôbec", človeka v zmysle hodnôt, ktoré sa mu pripisovali počnúc od renesancie v súhrnnom pojme "humanity". Ľudia však v sebe odjakživa pociťovali tento pojem ako fenomén solidarity s inými. V samých frazémach sa to odráža vo fakte, že ako subjekt konania v situáciách modelovaných frazémami sa uvádza pomenovanie "človek". A cíti sa aj bez tohto výslovného vyjadrenia. Frazeológia v jednotlivých ľudských spoločenstvách stelesňuje vlastne zmysel ľudského života, človeka a ľudstva, a to napríklad aj v tzv. laxných frazémach, aspoň per negationem: ''bližšia košeľa ako kabát''.
 
|Comment=V ich interpretácii sa síce tak alebo onak odráža pocit vernosti pomyselnému celkovému zmyslu seba, vlastnej komunity, no pritom sa neustále myslí na "človeka vôbec", človeka v zmysle hodnôt, ktoré sa mu pripisovali počnúc od renesancie v súhrnnom pojme "humanity". Ľudia však v sebe odjakživa pociťovali tento pojem ako fenomén solidarity s inými. V samých frazémach sa to odráža vo fakte, že ako subjekt konania v situáciách modelovaných frazémami sa uvádza pomenovanie "človek". A cíti sa aj bez tohto výslovného vyjadrenia. Frazeológia v jednotlivých ľudských spoločenstvách stelesňuje vlastne zmysel ľudského života, človeka a ľudstva, a to napríklad aj v tzv. laxných frazémach, aspoň per negationem: ''bližšia košeľa ako kabát''.
 
}}
 
}}
 
[[Category:Frazeológia]]
 
[[Category:Frazeológia]]

Aktuálna revízia z 15:50, 1. apríl 2020

Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)

Oblasť: lingvistika
Definícia: túto extrapoláciu povahy frazém dovoľuje podľa všetkého fakt univerzálií samého ľudského rodu, ako ju skúma a dosvedčuje historická antropológia; vo frazeológii to – proti nepopierateľnej idiomatickosti a autochtónnosti frazém – dotvrdzuje sám ich semiotický zmysel, spočívajúci v dôraze na autentickom chápaní životných situácií
Zdroj: Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995.

Príbuzné termíny: životné univerzálie frazém, životná vrstva frazeológie, autentickosť frazémy, živá zmyslovosť frazémy, idiomatickosť frazémy
Poznámka: V ich interpretácii sa síce tak alebo onak odráža pocit vernosti pomyselnému celkovému zmyslu seba, vlastnej komunity, no pritom sa neustále myslí na "človeka vôbec", človeka v zmysle hodnôt, ktoré sa mu pripisovali počnúc od renesancie v súhrnnom pojme "humanity". Ľudia však v sebe odjakživa pociťovali tento pojem ako fenomén solidarity s inými. V samých frazémach sa to odráža vo fakte, že ako subjekt konania v situáciách modelovaných frazémami sa uvádza pomenovanie "človek". A cíti sa aj bez tohto výslovného vyjadrenia. Frazeológia v jednotlivých ľudských spoločenstvách stelesňuje vlastne zmysel ľudského života, človeka a ľudstva, a to napríklad aj v tzv. laxných frazémach, aspoň per negationem: bližšia košeľa ako kabát.
URL: https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka terminologia/