Termín:abstinentné hnutie: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
Riadok 3: Riadok 3:
 
|Definition=sociálno-zdravotné hnutie zamerané proti nemiernemu požívaniu liehových nápojov a na boj proti alkoholizmu a toxikománii
 
|Definition=sociálno-zdravotné hnutie zamerané proti nemiernemu požívaniu liehových nápojov a na boj proti alkoholizmu a toxikománii
 
|Field=sociológia, závislosť od drog
 
|Field=sociológia, závislosť od drog
 +
|Related terms=abstinentizmus
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný

Aktuálna revízia z 13:43, 4. september 2019

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: sociológia, závislosť od drog
Definícia: sociálno-zdravotné hnutie zamerané proti nemiernemu požívaniu liehových nápojov a na boj proti alkoholizmu a toxikománii
Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.

Kontext: Prvé abstinentné hnutie u nás zorganizoval košický richtár a renesančný básnik J. Bocacius (spisom Castra temperantiae, 1959), prvý protialkoholický spis v slovenskej reči napísal P. Jakobei (Velmi duležité príčiny ... hodování a opilství... 1724). Do 18. storočia sa bojovalo proti alkoholizmu z teologických dôvodov ako proti hriechu, neskôr aj z majetkových a zdravotných príčin (M. Bel: Flos medicinae sive scholae salernitanae, Bratislava 1721; J. J. Torkos: Taxa Pharmaceutica Posoniensis, Bratislava 1745; J.J. Tionsoris: Zdrava radda lekarská, Skalica 1771). Komplexný návrh na boj proti alkoholizmu vypracoval osvietenský bratislavský lekár Z. G. Huszty. V 70. rokoch 19. storočia vznikali tzv. ružencové spolky (r. 1882 mali 65 tisíc členov), roku 1897 spolok Modrý kríž, kt. vydával časopis Svetlo (1900 - 1949) a v Bratislave abstinentné hnutie Good Templar; propagovali ho lekári G. Vajna–Pávay a J. Fischer, primár psychiat. kliniky v Bratislave. R. 1922 vzniklo v Bratislave Krajské združenie Čs. abstinentného zväzu pre Slov., organizované K. Lányim, ktoré sa zmenilo roku 1939 na Slovenský abstinentný zväz; roku 1950 sa začlenil do ČsČK. Abstinentné socioterapeutické kluby sa aj dnes osvedčujú pri doliečovaní pacientov trpiacich chronickým alkoholizmom. K popredným protialkoholickým pracovníkom z lekárov u nás patrili: C. Bezdek, P. Blaho, K. Čársky, B. Demjan, C. Zoch, I. Hálek (publikoval články v časopise Prúdy), J. A. Chura, Z. Klimo, J. Kňazovický, D. Makovický, K. Matulay, I. Stodola, A. Škarvan, V. Šrobár (publikoval články v časopise Nové časy, 1912 - 1914), M. Turček (zakladateľ dvojmesačníka Protialkoholický obzor). Prvý protialkoholický zákon v I. ČSR vyšiel roku 1922; zakazoval podávať alkoholické nápoje mladistvým. Komplexný základ boju proti alkoholizmu dal zákon SNR roku 1948 (výchova, obmedzenie podávania alkoholických nápojov, trestanie alkoholizmu). Podľa neho sa začali zriaďovať protialkoholické poradne, záchytné stanice a protialkoholické liečebne na nútenú liečbu). Základným dokumentom pre boj proti alkoholizmu je zákon č. 120 z 1962 o boji proti alkoholizmu, podľa ktorého sa zriadil Protialkoholický zbor na Slovensku. Jeho ostatná novela je z 5. 4. 1989 (Zákon o ochrane pred alkoholizmom a inými toxikomániami).
Zdroj kontextu: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
Príbuzné termíny: abstinentizmus