STD - Príspevky používateľa [sk]

Termín:okresný súd

2024-12-02T00:12:50Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=okresný súd
|Definition=najnižší a základný článok organizačnej sústavy s právomocou konať a rozhodovať ako súd prvého stupňa v občianskoprávnych a v trestnoprávnych veciach
|Field=právo, trestné právo, občianske právo
|Related terms=súd, sústava súdov, súdnictvo, trestné konanie
|Bibliography=PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
PODĽA: § 6 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Okresný súd sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu alebo podpredsedov súdu a ďalších sudcov. V trestnoprávnych veciach okresné súdy konajú a rozhodujú v zásade ako súdy prvého stupňa, ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak (pozri napr. § 191 Trestného poriadku).
|Context source=Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2022.
|Comment=Okresný súd rozhoduje v trestných veciach prostredníctvom sudcu pre prípravné konanie, samosudcu, predsedu senátu, senátu alebo v prípadoch ustanovených zákonom aj prostredníctvom súdneho úradníka (probačného a mediačného úradníka, vyššieho súdneho úradníka a súdneho tajomníka).
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:prevedenie na inú funkciu

2024-12-01T23:48:20Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=prevedenie na inú funkciu
|Definition=zmena v služobnom pomere policajta, pri ktorej sa mení funkcia, do ktorej je policajt zaradený, pričom novú funkciu bude vykonávať v tom istom mieste a v tom istom služobnom úrade ako predošlú funkciu
|Field=polícia, právo, správne právo, pracovné právo
|Related terms=štátna služba, zmeny služobného pomeru, štátna služba policajtov, preloženie na inú funkciu, policajt
|Bibliography=PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
PODĽA: § 35 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu.
|Context source=§ 35 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
|Comment=Zmena v služobnom pomere policajta sa môže vykonať buď jeho "prevedením" na inú funkciu, ktorá sa vykonáva v tom istom mieste a v tom istom služobnom úrade alebo "prevelením", kedy sa mení miesto výkonu služby alebo služobný úrad policajta. Dôvody môžu byť nasledovné:
a) v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia,
b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie,
c) podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu,
d) v dôsledku právoplatne uloženého zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu funkciu,
e) bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný,
f) je podľa osobitného zákona osobou blízkou bezprostredne nadriadenému alebo inému policajtovi, ktorého pokladničnej alebo účtovnej kontrole podlieha,
g) ako vyšetrovateľ čakateľ nezložil záverečnú vyšetrovateľskú skúšku,
h) do desiatich mesiacov od ustanovenia do funkcie nezíska oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa utajenia alebo mu zanikne oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa utajenia,
i) prestal spĺňať podmienku špeciálnej odbornej spôsobilosti požadovanú na zastávanú funkciu,
j) nesplnil požiadavku určenú v tabuľkách zloženia a počtov služobných úradov na výkon zastávanej funkcie,
k) zanikol výkon funkcie prezidenta Policajného zboru alebo riaditeľa Úradu inšpekčnej služby.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:vyhostenie

2024-12-01T23:38:46Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=vyhostenie
|Definition=jednostranné [[Term:rozhodnutie|rozhodnutie]] kompetentného štátneho orgánu štátu pobytu na základe taxatívne stanovených podmienok uvedených v právnych normách, ktorým sa [[Term:cudzinec|cudzinec]] vykazuje zo štátneho územia rozhodnutím [[Term:súd|súdu]] alebo [[Term:správny orgán|správneho orgánu]]
|Field=právo, polícia, správne právo, vízová politika, migrácia, migračná politika, medzinárodné právo verejné, trestné právo
|Related terms=trest, trestný čin, trest vyhostenia, pobyt, individuálne schvaľovanie vstupu cudzinca na územie Slovenskej republiky, kontrola pobytu cudzinca, pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky, protiprávny pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky, zákaz vstupu cudzinca na územie Slovenskej republiky, vstup cudzincov na územie Slovenskej republiky, vycestovanie cudzinca z územia Slovenskej republiky, zaistenie cudzinca
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=vyhoštění
}}
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Trestný poriadok počíta aj s možnosťou, že počas trvania väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody môže uplynúť platnosť cestovného dokladu odsúdeného. Útvar PZ príslušný pre vyhostenie je v spolupráci s ústavom, v ktorom sa odsúdený nachádza, povinný zabezpečiť, aby mal odsúdený platné doklady v čase predpokladaného vyhostenia (§ 441 ods. 5 Trestného poriadku).
|Context source=Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Osobitná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2022.
|Comment=Právo vyhostiť cudzinca vyplýva z územnej kompetencie štátu a býva pokladané za podstatnú súčasť suverenity štátu. Vyhostenie ako právny inštitút má svoju medzinárodnoprávnu a vnútroštátnu dimenziu. Vyhostenie môže mať podobu administratívneho vyhostenia (upravené v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov) alebo podobu trestu vyhostenia (upravené v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon). Vyhostenie má temporálnu, teritoriálnu a personálnu pôsobnosť.
Z hľadiska temporálneho rozsahu vyhostenia sa cudzincovi v administratívnom konaní môže nepovoliť vstup na územie Slovenskej republiky na dobu od jedného roka až do desiatich rokov. Trest vyhostenia môže súd uložiť na jeden rok až pätnásť rokov. Konkrétna doba musí byť stanovená v príslušnom súdnom alebo administratívnom rozhodnutí.
Pri stanovení teritoriálneho rozsahu sa vychádza zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa vyhostenie vzťahuje na celé štátne územie.
Personálna pôsobnosť je stanovená pravidlom, že vyhostenie sa vzťahuje na konkrétneho cudzinca, a nie napríklad na jeho rodinných príslušníkov.
Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:nazeranie do spisov

2024-12-01T21:45:23Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=nazeranie do spisov
|Definition=procesný inštitút, ktorý umožňuje [[Term:účastník konania|účastníkovi konania]], jeho zástupcovi alebo ďalším osobám na to oprávneným v zmysle zákona oboznámiť sa s obsahom príslušného procesného spisu
|Field=právo, trestné právo, správne právo, občianske právo
|Related terms=správne konanie, účastník konania, trestné konanie,
|Bibliography=PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=nahlížení do spisů
}}
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Obmedziť nazeranie do spisov možno len v prípravnom konaní. Nazretie do spisov už nemožno odoprieť obvinenému, obhajcovi a poškodenému, ak už boli upozornení na možnosť preštudovať si spisy (§ 208 ods. 1 Trestného poriadku). V konaní pred súdom nemožno odoprieť nazretie do spisu prokurátorovi, obvinenému, obhajcovi, poškodenému, zúčastnenej osobe a ich splnomocnencom.
|Context source=Čentéš, J. – Kurilovská, L. – Šimovček I. – Burda, E. a kol.: Trestný poriadok. Komentár. Bratislava: C.H.Beck 2021.
|Comment=Obvinený, obhajca, poškodený, oznamovateľ, ak nie je zároveň poškodeným a zúčastnená osoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník a v konaní pred súdom prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí. Spisom sa rozumie súbor písomností zhromaždených príslušným orgánom v konkrétnej veci. Na rozdiel od účastníkov, ktorí majú na nazretie do spisov právo, môže príslušný orgán iným osobám nazretie umožniť len v prípade legitímnej potreby, pričom podmienkou u týchto osôb je preukázanie odôvodnenosti takejto požiadavky. O využití práva na nazretie do spisu sa zvyčajne vykoná záznam. Nazretím do spisu sa nesmie porušiť ochrana utajovanej skutočnosti alebo zákonom uložená povinnosť mlčanlivosti.
Nad rámec subjektov daného konania majú právo na nazeranie do spisov zvyčajne konkrétne štátne orgány podľa osobitných predpisov (napr. verejný ochranca práv, Ministerstvo spravodlivosti SR pri odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, nadriadené orgány v rámci prieskumných konaní a pod.).
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:odňatie veci¹

2024-12-01T21:40:29Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=odňatie veci¹
|Definition=[[Term:rozhodnutie|rozhodnutie]] [[Term:súd|súdu]] alebo [[Term:orgány činné v trestnom konaní|orgánu činného v trestnom konaní]], ktorým sa zaisťuje vec dôležitá pre [[Term:trestné konanie|trestné konanie]] po neúspešnej výzve na jej doborovoľné vydanie
|Field=právo, trestné právo
|Related terms=vec, trest prepadnutia veci, vydanie veci, zhabanie veci, zaistenie peňažných prostriedkov, trestné konanie, prokurátor, policajt, súd, orgány činné v trestnom konaní
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Ak osoba odmietne vyhovieť výzve na predloženie alebo vydanie veci dôležitej pre trestné konanie, pristúpi sa k odňatiu veci. Odňatím veci sa prekonáva kladený odpor alebo prekážky zo strany vyzvanej osoby.
|Context source=Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2022.
|Comment=Ak vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, na vyzvanie nevydá ten, kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora alebo policajta odňatá. Policajt potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora. Za vec dôležitú pre trestné konanie sa považuje vec, ktorá
a) môže slúžiť na účely dokazovania,
b) bola použitá na spáchanie trestného činu alebo bola určená na spáchanie trestného činu, alebo
c) je výnosom z trestnej činnosti.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:právny nárok

2024-12-01T21:33:54Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=právny nárok
|Definition=skutočnosť, že konkrétne právo subjektu je právne vynútiteľné, a teda ho možno s úspechom uplatniť na kompetentnom orgáne
|Field=právo, občianske právo, súkromné právo
|Related terms=právny úkon, protiprávny úkon, premlčanie, plynutie času, právne skutočnosti
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Pohľadávka je subjektívnym právom veriteľa, ktoré je od istého momentu vybavené kvalitou právneho nároku, teda predpokladom úspešnej žalovateľnosti. Časový okamih, od ktorého je subjektívne právo vybavené právnym nárokom, a teda moment, od ktorého nadobudne pohľadávka vlastnosť vymáhateľnosti v zmysle súdnej žalovateľnosti, sa nazýva actio nata, okamih zrodu žaloby, resp. vzniku tzv. žalobného práva veriteľa.
|Context source=Števček, M. ‒ Dulak, A. ‒ Bajánková, J. ‒ Fečík, M. ‒ Sedlačko, F. ‒ Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck 2019.
|Comment=Nárok predstavuje tú zložku subjektívneho práva, ktorá predstavuje možnosť domôcť sa ochrany subjektívneho práva štátom. Existencia subjektívneho práva spravidla nie je od počiatku dotovaná právnym nárokom. Pravidlom v právnych vzťahoch je, že existuje subjektívne právo a od istého momentu je „vybavené“ aj právnym nárokom. Časový okamih vzniku právneho nároku je totožný so vznikom tzv. subjektívneho žalobného práva.
(Števček, M. ‒ Dulak, A. ‒ Bajánková, J. ‒ Fečík, M. ‒ Sedlačko, F. ‒ Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ‒ 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck 2019)
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:miestna komunikácia

2024-12-01T21:27:40Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=miestna komunikácia
|Definition=pozemná komunikácia, ktorá je súčasťou dopravného vybavenia sídelného útvaru alebo vytvára dopravné spojenie v jeho záujmovom území
|Field=právo, správne právo
|Related terms=pozemné komunikácie, cestná komunikácia, účelová komunikácia, rýchlostná komunikácia, cestná premávka, vozovka, motorové vozidlo
|Synonyms=miestna cesta
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=místní komunikace
}}
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest.
|Context source=§ 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon).
|Comment=Siete miestnych ciest sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:miestna cesta

2024-12-01T21:26:57Z

Radovan Blazek: Vytvorená stránka „{{Term |Name=miestna cesta |Definition=''pozri definíciu synonyma'' |Field=právo, správne právo |Related terms=pozemné komunikácie, cestná komunikácia, účelov…“

{{Term
|Name=miestna cesta
|Definition=''pozri definíciu synonyma''
|Field=právo, správne právo
|Related terms=pozemné komunikácie, cestná komunikácia, účelová komunikácia, rýchlostná komunikácia, cestná premávka, vozovka, motorové vozidlo
|Synonyms=miestna komunikácia
}}

Termín:miestna komunikácia

2024-12-01T21:25:47Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=miestna komunikácia
|Definition=pozemná komunikácia, ktorá je súčasťou dopravného vybavenia sídelného útvaru alebo vytvára dopravné spojenie v jeho záujmovom území
|Field=polícia, právo, správne právo
|Related terms=pozemné komunikácie, cestná komunikácia, účelová komunikácia, rýchlostná komunikácia, cestná premávka, vozovka, motorové vozidlo
|Synonyms=miestna cesta
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=místní komunikace
}}
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Miestnymi cestami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych ciest.
|Context source=§ 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon).
|Comment=Siete miestnych ciest sa budujú a udržiavajú v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou tak, aby uľahčovali osídlenie a vyhovovali potrebám miestnej dopravy, prípadne poľnohospodárskej dopravy, a ak to vyžadujú všeobecné záujmy, aj potrebám diaľkovej dopravy a potrebám obrany štátu.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:odovzdanie zadržanej osoby

2024-12-01T21:17:39Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=odovzdanie zadržanej osoby
|Definition=inštitút trestného konania, ktorý spočíva v tom, že ak [[Term:policajt|policajt]] zadrží [[Term:obvinený|obvineného]] alebo osobu podozrivú zo spáchania [[Term:trestný čin|trestného činu]], musí túto osobu v lehote do 48 hodín od zadržania prepustiť alebo v tej istej [[Term:lehota|lehote]] prostredníctvom [[Term:prokurátor|prokurátora]] odovzdať [[Term:sudca|sudcovi]] s príslušným procesným návrhom (najčastejšie s návrhom na vzatie do väzby)
|Field=právo, trestné právo
|Related terms=trestné konanie, trestné stíhanie, zadržanie, zadržanie obvineného, zadržanie podozrivej osoby, cela policajného zaistenia
|Bibliography=PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Ak bola prokurátorovi odovzdaná spolu so spisom osoba, ktorá bola zadržaná ako podozrivá pri páchaní prečinu, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, bezprostredne po ňom, alebo po tom, čo odpadla prekážka jej bezprostredného zadržania najviac do 24 hodín po spáchaní prečinu a prokurátor ju neprepustí na slobodu, odovzdá ju najneskôr do 48 hodín od zadržania súdu, ktorému tiež podá obžalobu spolu so spisom. Ak prokurátor zistí dôvody väzby, súčasne navrhne, aby bol obvinený vzatý do väzby.
|Context source=§ 204 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
|Comment=Osoba môže byť zadržaná ako obvinený (§ 86 ods. 1 Trestného poriadku) alebo ako podozrivá osoba zo spáchania trestného činu (§ 85 ods. 1 Trestného poriadku). Zadržanie je možné vykonať len zo zákonom stanovených dôvodov (najčastejšie preto, že existuje dôvod väzby). Po zadržaní je možné osobu prepustiť (ak odpadol dôvod zadržania) alebo ju odovzdať súdu s príslušným procesným návrhom (návrh na vzatie do väzby, návrh na rozhodnutie vo veci samej po postupe podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku).
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:zatajenie veci

2024-11-17T13:30:55Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=zatajenie veci
|Definition=[[Term:trestný čin|trestný čin]], ktorý spočíva v tom, že páchateľ si prisvojí cudziu vec, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, omylom alebo inak bez privolenia oprávnenej osoby,
|Field=právo, trestné právo
|Related terms=trestný čin, vec, cudzia vec, zmocnenie sa cudzej veci, nález veci
|Synonyms=trestný čin zatajenia veci
|Bibliography=PODĽA: § 236 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon).
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=zatajení věci
}}{{Translation
|Language=uk
|Localized form=приховування предметів
}}{{Translation
|Language=ru
|Localized form=сокрытие предметов
}}
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Kto si prisvojí cudziu vec, hoci mu je známa osoba, ktorej vec patrí a ktorá má stratenú vec ešte v dosahu, dopúšťa sa trestného činu krádeže a nie trestného činu zatajenia veci.
|Context source=Čentéš, J. a kol.: Trestný zákon – Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex 2013.
}}
[[Category:Právo]]

Termín:nález veci

2024-11-17T13:30:54Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=nález veci
|Definition=nájdenie veci, ktorú niekto stratil, zabudol alebo zanechal na určitom mieste
|Field=právo, občianske právo, súkromné právo, trestné právo
|Related terms=vec, cudzia vec, zatajenie veci
|Bibliography=PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
PODĽA: § 135 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
PODĽA: Burda, E. - Čentéš, J. - Kolesár, J. - Záhora, J. a kol.: Trestný zákon II. Osobitná časť, komentár. Praha : C.H.Beck 2011.
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Predmetom nálezu je stratená vec, ktorá je na mieste doterajšiemu držiteľovi neznámom alebo neprístupnom. Vec zabudnutú nie je možné pokladať za stratenú vec, ak majiteľ vie, kde ju zabudol.
|Context source=Burda, E. - Čentéš, J. - Kolesár, J. - Záhora, J. a kol.: Trestný zákon II. Osobitná časť, komentár. Praha : C.H.Beck 2011.
|Comment=Strata veci je mimovoľnou udalosťou. Stratou veci a jej nálezom nedochádza k zmene vlastníckeho práva. Ak niekto nájde stratenú vec, je povinný ju vrátiť vlastníkovi. Ak vlastník nie je známy, je nálezca povinný odovzdať vec príslušnému štátnemu orgánu. V prípade, že sa vlastník nájdenej veci do jedného roka od jej odovzdania o ňu neprihlási, nadobudne vlastnícke právo k veci štát. Nálezca má právo na náhradu potrebných výdavkov a na nálezné vo výške desať percent z ceny nálezu.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:príprava na zločin

2024-11-17T13:22:31Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=príprava na zločin
|Definition=vývinové štádium trestného činu, ktoré je trestné len v prípade, ak ide zločin, pričom toto konanie spočíva v úmyselnom organizovaní zločinu, v zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie, v spolčení, v zhluknutí, v návode, objednaní alebo v pomoci na taký zločin alebo v inom úmyselnom vytváraní podmienok na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu
|Field=právo, trestné právo
|Related terms=trestný čin, zločin, spolčenie, zhluknutie, návod, vývinové štádiá trestného činu, pokus trestného činu
|Bibliography=PODĽA:
Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
§ 13 zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon).
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Príprava na zločin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej za zločin, ku ktorému smerovala. Trestnosť prípravy na zločin zaniká, ak páchateľ dobrovoľne upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu a odstránil nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, alebo urobil o príprave na zločin oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, sa mohlo ešte odstrániť; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.
|Context source=§ 13 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
[[Category:Právo]]

Termín:spolčenie

2024-11-17T13:22:20Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=spolčenie
|Definition=forma trestnej súčinnosti pri príprave na zločin spočívajúca vo výslovnej alebo konkludentnej dohode dvoch alebo viacerých osôb o budúcom spáchaní určitého, aj keď nie celkom detailne stanoveného [[Term:zločin|zločinu]]
|Field=právo, trestné právo
|Related terms=trestný čin, zločin, páchateľ trestného činu, príprava na zločin, zhluknutie, podnecovanie, nadržovanie, trestná súčinnosť, spolupáchateľ, účastník trestného činu, organizovaná skupina, extrémistická skupina, zločinecká skupina
|Bibliography=PODĽA:
Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.; Ivor, J.: Trestné právo hmotné. (Druhé, doplnené a prepracované vydanie). Bratislava: Iura Edition 2010.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=spolčení
}}{{Translation
|Language=uk
|Localized form=змова
}}{{Translation
|Language=ru
|Localized form=сговор
}}
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Organizovanou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.
|Context source=§ 129 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon).
|Comment=Obsahom spolčenia je budúce spolupáchateľstvo. (Ivor, J.: Trestné právo hmotné. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. Bratislava: Iura Edition 2010).
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
[[Category:Právo]]

Termín:spolčenie

2024-11-17T13:22:16Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=spolčenie
|Definition=forma trestnej súčinnosti pri príprave na zločin spočívajúca vo výslovnej alebo konkludentnej dohode dvoch alebo viacerých osôb o budúcom spáchaní určitého, aj keď nie celkom detailne stanoveného [[Term:zločin|zločinu]]
|Field=právo, trestné právo
|Related terms=trestný čin, zločin, páchateľ trestného činu, príprava na zločin, zhluknutie, podnecovanie, nadržovanie, trestná súčinnosť, spolupáchateľ, účastník trestného činu, organizovaná skupina, extrémistická skupina, zločinecká skupina
|Bibliography=PODĽA:
Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.; Ivor, J.: Trestné právo hmotné. (Druhé, doplnené a prepracované vydanie). Bratislava: Iura Edition 2010.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=spolčení
}}{{Translation
|Language=uk
|Localized form=змова
}}{{Translation
|Language=ru
|Localized form=сговор
}}
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Organizovanou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.
|Context source=§ 129 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon).
|Comment=Obsahom spolčenia je budúce spolupáchateľstvo. (Ivor, J.: Trestné právo hmotné. (Druhé, doplnené a prepracované vydanie). Bratislava: Iura Edition 2010).
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
[[Category:Právo]]

Termín:zhluknutie

2024-11-17T13:19:36Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=zhluknutie
|Definition=forma trestnej súčinnosti pri príprave na [[Term:zločin|zločin]], ktorá spočíva v tom, že minimálne tri osoby sa po výslovnej dohode alebo aj bez nej združia na určitom mieste, aby hneď spáchali individuálne určitú trestnú činnosť, ktorá je v Trestnom zákone kvalifikovaná ako zločin
|Field=právo, trestné právo
|Related terms=trestný čin, príprava na zločin, spolčenie, zločin, páchateľ trestného činu, spolupáchateľ, trestná súčinnosť
|Bibliography=PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Zhluknutie teda vyvstáva z danej situácie, kedy páchatelia chcú konať spoločne, bez ohľadu na to, či sa na tom dohodnú výslovne, alebo len konkludentne spolu konajú.
|Context source=Burda, E. - Čentéš, J. - Kolesár, J. - Záhora, J. a kol.: Trestný zákon I. Všeobecná časť, komentár. Praha : C.H.Beck 2010.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:zhluknutie

2024-11-17T13:12:07Z

Radovan Blazek:

Termín:petícia

2024-11-17T13:10:37Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=petícia
|Definition=právny inštitút vychádzajúci z [[Term:ústava|Ústavy SR]], na základe ktorého má každý právo sám alebo spoločne s inými obracať sa na orgány verejnej moci so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu, ktoré patria do pôsobnosti týchto orgánov
|Field=právo, správne právo, verejné právo, ústavné právo
|Related terms=ústava, referendum, zhromažďovanie, združovanie
|Bibliography=PODĽA:
Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007;
zákon č. 85/1990 Z. z. o petičnom práve.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=petice
}}
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Petíciou sa nesmie zasahovať do nezávislosti súdu. Petícia nesmie vyzývať k porušovaniu ústavy, zákonov a právne záväzných aktov Európskej únie, popieraniu alebo obmedzovaniu osobných, politických alebo iných práv.
|Context source=§ 1 ods. 3 a 4 zákona č. 85/1990 Z. z. o petičnom práve.
|Comment=Vo výkone petičného práva sa nesmie nikomu brániť ani nesmie byť nikomu na ujmu. Na zostavenie petície, obstaranie podpisov a doručenie petície sa môže vytvoriť petičný výbor, ktorý nie je právnickou osobou; petícia musí mať písomnú formu a musí byť pod ňou uvedené meno, priezvisko a bydlisko toho, kto ju podáva (resp. všetkých členov petičného výboru). Orgán verejnej moci, ktorému sa podáva, je povinný ju prijať a po posúdení jej obsahu musí do 30 pracovných dní písomne odpovedať. Vo zvlášť zložitých prípadoch, príslušný orgán verejnej moci písomne oznámi, že petícia sa vybaví v lehote najneskôr do 60 pracovných dní.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
[[Category:Právo]]

Termín:petícia

2024-11-17T13:09:53Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=petícia
|Definition=právny inštitút vychádzajúci z [[Term:ústava|Ústavy SR]], na základe ktorého má každý právo sám alebo spoločne s inými obracať sa na orgány verejnej moci so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu, ktoré patria do pôsobnosti týchto orgánov
|Field=právo, správne právo, verejné právo, ústavné právo
|Related terms=ústava, referendum
|Bibliography=PODĽA:
Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007;
zákon č. 85/1990 Z. z. o petičnom práve.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=petice
}}
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Petíciou sa nesmie zasahovať do nezávislosti súdu. Petícia nesmie vyzývať k porušovaniu ústavy, zákonov a právne záväzných aktov Európskej únie, popieraniu alebo obmedzovaniu osobných, politických alebo iných práv.
|Context source=§ 1 ods. 3 a 4 zákona č. 85/1990 Z. z. o petičnom práve.
|Comment=Vo výkone petičného práva sa nesmie nikomu brániť ani nesmie byť nikomu na ujmu. Na zostavenie petície, obstaranie podpisov a doručenie petície sa môže vytvoriť petičný výbor, ktorý nie je právnickou osobou; petícia musí mať písomnú formu a musí byť pod ňou uvedené meno, priezvisko a bydlisko toho, kto ju podáva (resp. všetkých členov petičného výboru). Orgán verejnej moci, ktorému sa podáva, je povinný ju prijať a po posúdení jej obsahu musí do 30 pracovných dní písomne odpovedať. Vo zvlášť zložitých prípadoch, príslušný orgán verejnej moci písomne oznámi, že petícia sa vybaví v lehote najneskôr do 60 pracovných dní.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
[[Category:Právo]]

Termín:ľudské práva

2024-11-17T13:09:37Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=ľudské práva
|Definition=prirodzené práva priznané každej [[Term:fyzická osoba|fyzickej osobe]] narodením bez ohľadu na vieru, farbu pleti, vek, národnosť, pohlavie, rasu, jazyk, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, [[Term:majetok|majetok]], rod alebo iné postavenie
|Field=právo, ústavné právo, medzinárodné právo, verejné právo
|Related terms=politické práva, zhromažďovanie, združovanie, petícia
|Synonyms=základné práva a slobody
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=lidská práva
}}
|Acceptability=Legislatívny
|Comment=Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ (čl. 12 a 13 Ústavy SR č. 460/1992 Zb.).

Sú to najzákladnejšie práva, zakotvené v ústavách a medzinárodných dokumentoch, pričom štát garantuje aj ich právnu ochranu prostredníctvom nezávislých súdov, či iných orgánov. Sú to práva nepremlčateľné, nescudziteľné, neodňateľné a nezrušiteľné. Medzi ľudské práva patrí napr. právo na život, sloboda pohybu, vlastníctvo majetku. Tieto práva sa označujú aj ako ústavné práva. Prvá ucelenejšia definícia pojmu základných a nedotknuteľných práv človeka sa objavuje v diele Johna Locka „Dve zmluvy o vláde“ z roku 1690, dôležitým medzníkom v histórii práv a slobôd je obdobie buržoáznych revolúcií, prijatie ústavných dokumentov. Prvenstvo patrí dokumentu prijatému vo Virgínii v roku 1776, ktorého myšlienky boli vyjadrené aj v Deklarácii nezávislosti zo 4. júla 1776. Vo Francúzsku bola prijatá Deklarácia práv človeka a občana v roku 1789. Podľa období, v ktorých vznikali a dostávali sa do ústav základné práva a slobody, sa vyprofilovali tri generácie ľudských práv (I. generácia – práva osobné, II. generácia – práva hospodárske, sociálne a kultúrne, III. generácia – sú označované ako práva tzv. postindustriálnej spoločnosti).
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:zhromažďovanie

2024-11-17T13:08:46Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=zhromažďovanie
|Definition=právny inštitút vychádzajúci z [[Term:ústava|Ústavy SR]], na základe ktorého majú občania právo pokojne sa zhromažďovať, využívať slobodu prejavu, výmenu informácií a vyjadrovať svoje postoje a stanoviská
|Field=právo, správne právo, ústavné právo
|Related terms=ľudské práva, ústava, združovanie, petícia
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=shromažďování
}}
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Občania majú právo pokojne sa zhromažďovať, výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk. Za zhromaždenie sa podľa tohto zákona považujú aj pouličné sprievody a manifestácie. Na zhromaždenie nie je potrebné predchádzajúce povolenie štátneho orgánu.
|Context source=§ 1 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve.
|Comment=Za zhromaždenia sa nepovažujú zhromaždenia osôb súvisiace s činnosťou štátnych orgánov upravené inými právnymi predpismi, zhromaždenia súvisiace s poskytovaním služieb a zakázané zhromaždenia. Zvoláva ho občan starší ako 18 rokov (skupina osôb) a zhromaždenie sa musí oznamovať obci aspoň 5 dní vopred. Zvolávateľ disponuje oprávneniami (napr. pozývať na účasť v ňom), ale má i povinnosti (napr. poskytovať súčinnosť, riadiť priebeh, dbať o pokojný priebeh a pod.). O zákaze zhromaždenia rozhodne obec do 3 dní od okamihu obdržania platného oznámenia.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:združovanie

2024-11-17T13:08:34Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=združovanie
|Definition=právny inštitút, ktorý vychádza z [[Term:ústava|Ústavy SR]], na základe ktorého sa môžu občania slobodne združovať aj bez povolenia štátneho orgánu (ak nejde o združovanie v politických stranách a hnutiach, cirkvách a náboženských spoločnostiach alebo na zárobkovú činnosť)
|Field=právo, správne právo, ústavné právo
|Related terms=ľudské práva, ústava, zhromažďovanie, petícia
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=sdružování
}}
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.
|Context source=čl. 29 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb.
|Comment=Platí, že nikto nesmie byť nútený k združovaniu. Práva a povinnosti člena združenia upravujú stanovy. Niektoré združenia nie sú dovolené, ako napr. združenia podporujúce obmedzovanie či popieranie osobných, politických práv občanov alebo také, ktoré sledujú svoj cieľ v rozpore s ústavou a zákonmi. Združenie vzniká registráciou, ktorú podávajú Ministerstvu vnútra SR najmenej traja občania (aspoň 1 starší ako 18 rokov) a pripoja k nemu stanovy. Ministerstvo registráciu vykoná do 15 dní od začiatku konania, alebo ak sú na to dôvody, registráciu do 15 dní odmietne. Združenie zaniká dobrovoľným rozpustením, či zlúčením s iným združením alebo právoplatným rozhodnutím ministerstva či súdu o jeho rozpustení.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:zhromažďovanie

2024-11-17T13:07:46Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=zhromažďovanie
|Definition=právny inštitút vychádzajúci z [[Term:ústava|Ústavy SR]], na základe ktorého majú občania právo pokojne sa zhromažďovať, využívať slobodu prejavu, výmenu informácií a vyjadrovať svoje postoje a stanoviská
|Field=právo, správne právo, ústavné právo
|Related terms=ľudské práva, Ústava Slovenskej republiky, združovanie, petícia
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=shromažďování
}}
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Občania majú právo pokojne sa zhromažďovať, výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk. Za zhromaždenie sa podľa tohto zákona považujú aj pouličné sprievody a manifestácie. Na zhromaždenie nie je potrebné predchádzajúce povolenie štátneho orgánu.
|Context source=§ 1 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve.
|Comment=Za zhromaždenia sa nepovažujú zhromaždenia osôb súvisiace s činnosťou štátnych orgánov upravené inými právnymi predpismi, zhromaždenia súvisiace s poskytovaním služieb a zakázané zhromaždenia. Zvoláva ho občan starší ako 18 rokov (skupina osôb) a zhromaždenie sa musí oznamovať obci aspoň 5 dní vopred. Zvolávateľ disponuje oprávneniami (napr. pozývať na účasť v ňom), ale má i povinnosti (napr. poskytovať súčinnosť, riadiť priebeh, dbať o pokojný priebeh a pod.). O zákaze zhromaždenia rozhodne obec do 3 dní od okamihu obdržania platného oznámenia.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:združovanie

2024-11-17T13:07:46Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=združovanie
|Definition=právny inštitút, ktorý vychádza z [[Term:ústava|Ústavy SR]], na základe ktorého sa môžu občania slobodne združovať aj bez povolenia štátneho orgánu (ak nejde o združovanie v politických stranách a hnutiach, cirkvách a náboženských spoločnostiach alebo na zárobkovú činnosť)
|Field=právo, správne právo, ústavné právo
|Related terms=ľudské práva, Ústava Slovenskej republiky, zhromažďovanie, petícia
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=sdružování
}}
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.
|Context source=čl. 29 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb.
|Comment=Platí, že nikto nesmie byť nútený k združovaniu. Práva a povinnosti člena združenia upravujú stanovy. Niektoré združenia nie sú dovolené, ako napr. združenia podporujúce obmedzovanie či popieranie osobných, politických práv občanov alebo také, ktoré sledujú svoj cieľ v rozpore s ústavou a zákonmi. Združenie vzniká registráciou, ktorú podávajú Ministerstvu vnútra SR najmenej traja občania (aspoň 1 starší ako 18 rokov) a pripoja k nemu stanovy. Ministerstvo registráciu vykoná do 15 dní od začiatku konania, alebo ak sú na to dôvody, registráciu do 15 dní odmietne. Združenie zaniká dobrovoľným rozpustením, či zlúčením s iným združením alebo právoplatným rozhodnutím ministerstva či súdu o jeho rozpustení.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:donucovacie prostriedky

2024-11-17T12:54:53Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=donucovacie prostriedky
|Definition=špeciálne prostriedky využívané príslušníkmi Policajného zboru na prekonanie odporu osôb, voči ktorým zakročuje Policajný zbor, ak je takýto odpor aktívne kladený alebo ich preventívne použitie, ak sa odpor predpokladá alebo prostriedky zabezpečujúce bezproblémový priebeh úkonu s osobou, ktorá by mohla klásť odpor
|Field=právo, trestné právo, polícia
|Related terms=Policajný zbor, zastavovací pás
|Bibliography=PODĽA: Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=donucovací prostředky
}}{{Translation
|Language=uk
|Localized form=заходи примусу
}}{{Translation
|Language=ru
|Localized form=меры принуждения
}}
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Pred použitím donucovacích prostriedkov je policajt povinný osobu, proti ktorej zakročuje, vyzvať, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže upustiť iba v prípade, keď je sám napadnutý alebo je ohrozený život alebo zdravie inej osoby a vec neznesie odklad, alebo tomu bránia iné okolnosti.
|Context source=§ 50 ods. 3 zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
|Comment=Ide o: a) hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, b) prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku, c) putá, d) spútavací opasok, e) spútavacie popruhy, f) služobný pes, g) vytláčanie motorovými vozidlami a vytláčanie koňmi, h) technické prostriedky na zabránenie odjazdu dopravného prostriedku, i) zastavovací pás a iné prostriedky na násilné zastavenie dopravného prostriedku, j) špeciálna vodná striekačka, k) zásahová výbuška, l) úder strelnou zbraňou, m) hrozba zbraňou, n) varovný výstrel do vzduchu, o) použitie špeciálneho streliva, p) použitie lietadla, r) zbraň
}}
[[Category:Právo]]

Termín:zastavovací pás

2024-11-17T12:54:53Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=zastavovací pás
|Definition=technický prostriedok, ktorý slúži na násilné zastavenie vozidla tým, že poškodí jeho pneumatiky a znemožní [[Term:vodič|vodičovi]] pokračovať v jazde
|Field=právo, správne právo, polícia
|Related terms=donucovacie prostriedky, Policajný zbor, štátna hranica,
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Policajt je oprávnený použiť zastavovací pás alebo iné prostriedky na násilné zastavenie dopravného prostriedku, ktorého vodič po opakovanej výzve alebo na znamenie dané podľa osobitných predpisov nezastaví a ak je bezohľadnou jazdou vážne ohrozený život, zdravie alebo majetok; dôvodné podozrenie, že sa v dopravnom prostriedku prepravujú páchatelia úmyselných trestných činov, hľadané osoby, zbrane, strelivo, výbušniny, omamné a psychotropné látky a jedy, veci pochádzajúce z trestnej činnosti alebo súvisiace s trestnou činnosťou; zrejmé, že sa pokúsi o násilné vniknutie do strážených objektov alebo na miesta, kde je vstup zakázaný; dôvodné podozrenie, že sa pokúsi o násilný prechod štátnej hranice.
|Context source=§ 56 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:záloha

2024-11-17T12:49:27Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=záloha
|Definition=organizačné opatrenie umožňujúce zaradiť policajtov, ktorí z dôvodov určených zákonom nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu funkciu a ani inú funkciu, na voľné miesto v tejto zálohe
|Field=právo, správne právo
|Related terms=policajt, štátna služba policajtov, služobný pomer, zmeny služobného pomeru
|Bibliography=§ 40 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Ustanovujú sa tieto zálohy: činná záloha, záloha pre študujúcich policajtov, záloha pre prechodne nezaradených policajtov alebo neplatená záloha.
|Context source=§ 40 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:zmeny služobného pomeru

2024-11-17T12:49:05Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=zmeny služobného pomeru
|Definition=zmena niektorého z prvkov štátnozamestnaneckého pomeru [[Term:policajt|policajta]] alebo [[Term:profesionálny vojak|profesionálneho vojaka]]
|Field=polícia, právo, správne právo, pracovné právo
|Related terms=štátna služba, služobný pomer, uvoľnenie zo služobného pomeru, prevedenie na inú funkciu, preloženie na inú funkciu, prevelenie, povolanie, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, povyšovanie do hodnosti, vymenovanie do hodnosti, prepožičanie hodnosti, záloha
|Bibliography=PODĽA:
Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007;
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov.
|Acceptability=Legislatívny
|Comment=Spravidla sem radíme zmeny súvisiace so povýšením do riadiacich funkcií, zmeny hodnosti alebo zmeny z prípravnej na stálu štátnu službu, zmenu služobného úradu, zmenu miesta výkonu služby a pod. K zmenám služobného pomeru policajta patrí v zmysle zákona č. 73/1998 Z. z. napríklad: prevedenie na inú funkciu, preloženie na inú funkciu, prevelenie, povolanie na výkon inšpekčnej služby alebo na plnenie úloh agenta, poverenie zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, zaradenie do zálohy, dočasné pozbavenie výkonu služby.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:záloha

2024-11-17T12:47:11Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=záloha
|Definition=organizačné opatrenie umožňujúce zaradiť policajtov, ktorí z dôvodov určených zákonom nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu funkciu a ani inú funkciu, na voľné miesto v tejto zálohe
|Field=právo, správne právo
|Related terms=policajt, štátna služba policajtov, zmeny služobného pomeru
|Bibliography=§ 40 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Ustanovujú sa tieto zálohy: činná záloha, záloha pre študujúcich policajtov, záloha pre prechodne nezaradených policajtov alebo neplatená záloha.
|Context source=§ 40 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:zákonný zástupca

2024-11-17T12:16:11Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=zákonný zástupca
|Definition=osoba, ktorá zo zákona alebo na základe [[Term:rozhodnutie|rozhodnutia]] [[Term:súd|súdu]] vykonáva práva zastúpenej osoby, ak táto nemá z dôvodu veku spôsobilosť na [[Term:právny úkon|právne úkony]], alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony rozhodnutím súdu obmedzená
|Field=právo, občianske právo, súkromné právo, trestné právo, správne právo
|Related terms=zákonný zástupca v správnom konaní, zastúpenie, spôsobilosť na právne úkony, kolízia záujmov, opatrovníctvo, fyzická osoba
|Bibliography=PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=zákonný zástupce
}}
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Zákonný zástupca je oprávnený obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, zastupovať, najmä zvoliť mu [[Term:obhajca|obhajcu]], robiť za neho návrhy, podávať za neho žiadosti a [[Term:opravný prostriedok|opravné prostriedky]]. Je tiež oprávnený zúčastniť sa na tých úkonoch, na ktorých sa podľa zákona môže zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonať aj proti vôli obvineného.
|Context source=§ 35 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
|Comment=Zákonným zástupcom nedospelej osoby je rodič alebo pestún, zákonným zástupcom osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony je osoba určená súdom.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:zákonný zástupca v správnom konaní

2024-11-17T12:14:22Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=zákonný zástupca v správnom konaní
|Definition=procesnoprávny inštitút slúžiaci na zabezpečenie práv [[Term:účastník konania|účastníka správneho konania]], ktorý nemôže konať samostatne
|Field=právo, správne právo
|Related terms=zákonný zástupca, zastúpenie, správne konanie, opatrovníctvo, kolízia záujmov, fyzická osoba, účastník konania
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca; ak nemá zákonného zástupcu a ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv, správny orgán mu ustanoví opatrovníka. Správny orgán ustanoví opatrovníka aj účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine a ktorý si neustanovil zástupcu, ako aj účastníkovi konania, ktorý je postihnutý duševnou alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže konať, a nemá zákonného zástupcu.
|Context source=§ 16 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok).
|Comment=Najbežnejším prípadom uplatnenia tohoto inštitútu je nedostatok veku účastníka (napr. mladistvý), kedy je zákonným zástupcom jeden z rodičov. Ak sú rodičia pozbavení rodičovských práv, alebo nie sú procesne spôsobilí, stáva sa zákonným zástupcom opatrovník. Zákonným zástupcom je aj osvojiteľ, ak išlo o osvojenie. Opatrovníka ustanovuje správny orgán ad hoc vtedy, ak nebol dotknutej osobe stanovený opatrovník súdom. Inštitút zákonného zástupcu sa uplatňuje povinne, t. j. vždy, ak účastník stratil (alebo od začiatku nemal) procesnú spôsobilosť. Musí ho povinne zastupovať zástupca ex lege.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:zákonný zástupca

2024-11-17T12:12:18Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=zákonný zástupca
|Definition=osoba, ktorá zo zákona alebo na základe [[Term:rozhodnutie|rozhodnutia]] [[Term:súd|súdu]] vykonáva práva zastúpenej osoby, ak táto nemá z dôvodu veku spôsobilosť na [[Term:právny úkon|právne úkony]], alebo ak je jej spôsobilosť na právne úkony rozhodnutím súdu obmedzená
|Field=právo, občianske právo, súkromné právo, trestné právo, správne právo
|Related terms=zákonný zástupca v správnom konaní, zastúpenie, spôsobilosť na právne úkony, kolízia záujmov, opatrovníctvo, fyzický osoba
|Bibliography=PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=zákonný zástupce
}}
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Zákonný zástupca je oprávnený obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, zastupovať, najmä zvoliť mu [[Term:obhajca|obhajcu]], robiť za neho návrhy, podávať za neho žiadosti a [[Term:opravný prostriedok|opravné prostriedky]]. Je tiež oprávnený zúčastniť sa na tých úkonoch, na ktorých sa podľa zákona môže zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonať aj proti vôli obvineného.
|Context source=§ 35 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
|Comment=Zákonným zástupcom nedospelej osoby je rodič alebo pestún, zákonným zástupcom osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo osoby s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony je osoba určená súdom.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:opatrovníctvo

2024-11-17T12:12:14Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=opatrovníctvo
|Definition=v najširšom zmysle slova sa ním rozumie poskytovanie ochrany záujmom a právam osôb, ktoré si ich nemôžu náležite chrániť samé
|Field=právo, rodinné právo, občianske právo
|Related terms=poručníctvo, náhradná starostlivosť, pestúnska starostlivosť, zastúpenie, zákonný zástupca
|Bibliography=Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. 1. časť. Bratislava: Iura Edition 2010.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=opatrovnictví
}}{{Translation
|Language=uk
|Localized form=опіка
}}{{Translation
|Language=ru
|Localized form=опека
}}
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že účastník nemá úradné poverenie, ktorým by bol poverený opatrovníctvom navrhovateľa, navrhovateľ nie je zbavený spôsobilosti na právne úkony a ani v správnom konaní nebol zastupovaný inou osobou.
|Context source=Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9 Sžso/5/2012 z dňa 22. augusta 2012.
|URL=https://www.slov-lex.sk/zoznam-tezaurov/-/tezaurus/koncept/-SK-tezaury-1-1-koncepty-201
|Comment=Nespôsobilosť osoby chrániť svoje záujmy môže premeniť z nedostatku veku, zo zdravotného stavu alebo z iných dôvodov. Obsah a rozsah práv a povinností opatrovníka závisí od účelu, pre ktorý bol ustanovený; každý konkrétny prípad bude iný a vychádza zo súdneho rozhodnutia, ktoré vymedzí okruh práv a povinností opatrovníka.
}}
[[Category:Právo]]

Termín:zaistenie peňažných prostriedkov

2024-11-17T11:53:13Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=zaistenie peňažných prostriedkov
|Definition=trestnoprocesný zaisťovací inštitút, ktorý spočíva v tom, že ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že peňažné prostriedky na účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo iné peňažné prostriedky sú určené na spáchanie [[Term:trestný čin|trestného činu]], na jeho spáchanie boli použité, alebo sú výnosom z trestnej činnosti, môže predseda [[Term:senát|senátu]] a v [[Term:prípravné konanie|prípravnom konaní]] [[Term:prokurátor|prokurátor]] dať príkaz, aby peňažné prostriedky boli zaistené
|Field=právo, trestné právo
|Related terms=trestné konanie, odňatie veci¹
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
§ 95 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Ak pominuli dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov, zaistenie sa zruší. Ak pominuli dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov v určenej sume, zaistenie sa obmedzí.
|Context source=Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2022.
|Comment=Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Uvedie sa v ňom číslo účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky, informácia o tom, či sa príkaz týka aj peňažných prostriedkov dodatočne došlých na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky vrátane príslušenstva, ak sa dôvod zaistenia vzťahuje aj na ne, ako aj suma v príslušnej mene, na ktorú sa zaistenie vzťahuje, pokiaľ ju v čase rozhodovania o zaistení možno vyčísliť. V príkaze, ak nerozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor inak, sa zakážu akékoľvek dispozície so zaistenými peňažnými prostriedkami až do výšky zaistenia.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:odňatie veci¹

2024-11-17T11:53:07Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=odňatie veci¹
|Definition=[[Term:rozhodnutie|rozhodnutie]] [[Term:súd|súdu]] alebo [[Term:orgány činné v trestnom konaní|orgánu činného v trestnom konaní]], ktorým sa zaisťuje vec dôležitá pre [[Term:trestné konanie|trestné konanie]] po neúspešnej výzve na jej doborovoľné vydanie
|Field=právo, trestné právo
|Related terms=vec, trest prepadnutia veci, vydanie veci, zhabanie veci, zaistenie peňažných prostriedkov, trestné konanie, prokurátor, policajt, súd, orgány činné v trestnom konaní
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Ak vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, na vyzvanie nevydá ten, kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora alebo policajta odňatá. Policajt potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.
|Context source=§ 90 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok)
|Comment=Za vec dôležitú pre trestné konanie sa považuje vec, ktorá
a) môže slúžiť na účely dokazovania,
b) bola použitá na spáchanie trestného činu alebo bola určená na spáchanie trestného činu, alebo
c) je výnosom z trestnej činnosti.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:zaistenie peňažných prostriedkov

2024-11-17T11:51:06Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=zaistenie peňažných prostriedkov
|Definition=trestnoprocesný zaisťovací inštitút, ktorý spočíva v tom, že ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že peňažné prostriedky na účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo iné peňažné prostriedky sú určené na spáchanie [[Term:trestný čin|trestného činu]], na jeho spáchanie boli použité, alebo sú výnosom z trestnej činnosti, môže predseda [[Term:senát|senátu]] a v [[Term:prípravné konanie|prípravnom konaní]] [[Term:prokurátor|prokurátor]] dať príkaz, aby peňažné prostriedky boli zaistené
|Field=právo, trestné právo
|Related terms=trestné konanie, zaistenie veci
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
§ 95 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Ak pominuli dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov, zaistenie sa zruší. Ak pominuli dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov v určenej sume, zaistenie sa obmedzí.
|Context source=Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2022.
|Comment=Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Uvedie sa v ňom číslo účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky, informácia o tom, či sa príkaz týka aj peňažných prostriedkov dodatočne došlých na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky vrátane príslušenstva, ak sa dôvod zaistenia vzťahuje aj na ne, ako aj suma v príslušnej mene, na ktorú sa zaistenie vzťahuje, pokiaľ ju v čase rozhodovania o zaistení možno vyčísliť. V príkaze, ak nerozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor inak, sa zakážu akékoľvek dispozície so zaistenými peňažnými prostriedkami až do výšky zaistenia.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:rekognícia

2024-11-17T11:39:58Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=rekognícia
|Definition=kriminalistická metóda a dôkazný prostriedok v trestnom konaní, založený na znovupoznaní objektov na základe psychického procesu asociácie pri skúmaní pamäťových stôp, ktorý sa vykoná vtedy, ak je pre trestné konanie dôležité, aby podozrivý, obvinený, poškodený alebo svedok znovu spoznali osobu (napr. osobu, ktorá sa dopustila trestného činu) alebo vec (napr. predmet, ktorý páchateľ použil pri spáchaní trestného činu alebo vec, ktorá patrí poškodenému)
|Field=právo, trestné právo, polícia, vyšetrovanie, kriminalistika
|Related terms=kriminalistické metódy, pamäťová stopa, konfrontácia, vyšetrovací pokus, rekonštrukcia, svedok, obvinený, výsluch, výsluch svedka, dôkaz, dôkazný prostriedok, kriminalistickotaktické metódy, výpoveď², poškodený, podozrivý, obvinený, poškodený, obhliadka, dokazovanie, procesné úkony, úkony trestného konania
|Bibliography=PODĽA:
Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.; Ivor, J. a kol.: Trestné právo procesné. Bratislava: Iura Edition 2006.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=rekognice
}}{{Translation
|Language=uk
|Localized form=рекогниція
}}{{Translation
|Language=ru
|Localized form=рекогниция
}}
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Trestný poriadok uvádza nasledovný postup v prípade rekognície, teda úkonu, kde sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci:
a) vypočúvajúci vyzve obvineného alebo svedka, aby osobu alebo vec opísal a ten ju opíše,
b) až potom sa má obvinenému alebo svedkovi osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu. Pritom rekogníciu možno vykonať aj podľa fotografií, prípadne s použitím technických prostriedkov (napr. pomocou prenosu videosignálu).
|Context source=Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2022.
|Comment=Asociácia vzniká podnetom z priameho pozorovania skúmaného objektu a pamäťovej stopy. Spočíva v priamom pozorovaní vonkajších znakov, funkčných a dynamických vlastností vytypovaných objektov a v porovnávaní s pamäťovou stopou.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
[[Category:Právo]]

Termín:rekonštrukcia

2024-11-17T11:39:05Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=rekonštrukcia
|Definition=[[Term:dôkazný prostriedok|dôkazný prostriedok]] vychádzajúci z rovnomennej vyšetrovacej a kriminalistickej metódy a vykonáva sa, ak má byť napodobnená situácia a okolnosti, za ktorých bol spáchaný [[Term:trestný čin|trestný čin]] alebo ktoré majú k nemu podstatný vzťah, alebo ak má byť preverená výpoveď [[Term:obvinený|obvineného]], [[Term:poškodený|poškodeného]] alebo [[Term:svedok|svedka]], ak iné dôkazy vykonané v trestnom konaní nestačia na objasnenie veci
|Field=právo, trestné právo, polícia, vyšetrovanie, kriminalistika
|Related terms=kriminalistické metódy, pamäťová stopa, konfrontácia, vyšetrovací pokus, svedok, obvinený, výsluch, výsluch svedka, dôkaz, dôkazný prostriedok, kriminalistickotaktické metódy, výpoveď², poškodený, podozrivý, obvinený, poškodený, obhliadka, dokazovanie, procesné úkony, úkony trestného konania
|Bibliography=PODĽA: Ivor, J. a kol.: Trestné právo procesné. Bratislava: Iura Edition 2006.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=rekonstrukce
}}{{Translation
|Language=uk
|Localized form=реконструкція
}}{{Translation
|Language=ru
|Localized form=реконструкция
}}
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Rekonštrukcia sa vykoná, ak má byť napodobnená situácia a okolnosti, za ktorých bol spáchaný trestný čin alebo ktoré majú k nemu podstatný vzťah, alebo ak má byť preverená výpoveď obvineného, poškodeného alebo svedka, ak iné dôkazy vykonané v trestnom konaní nepostačujú na objasnenie veci.
|Context source=§ 159 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok).
}}
[[Category:Právo]]

Termín:rekonštrukcia

2024-11-17T11:38:38Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=rekonštrukcia
|Definition=[[Term:dôkazný prostriedok|dôkazný prostriedok]] vychádzajúci z rovnomennej vyšetrovacej a kriminalistickej metódy a vykonáva sa, ak má byť napodobnená situácia a okolnosti, za ktorých bol spáchaný [[Term:trestný čin|trestný čin]] alebo ktoré majú k nemu podstatný vzťah, alebo ak má byť preverená výpoveď [[Term:obvinený|obvineného]], [[Term:poškodený|poškodeného]] alebo [[Term:svedok|svedka]], ak iné dôkazy vykonané v trestnom konaní nestačia na objasnenie veci
|Field=právo, trestné právo
|Related terms=kriminalistické metódy, pamäťová stopa, konfrontácia, vyšetrovací pokus, svedok, obvinený, výsluch, výsluch svedka, dôkaz, dôkazný prostriedok, kriminalistickotaktické metódy, výpoveď², poškodený, podozrivý, obvinený, poškodený, obhliadka, dokazovanie, procesné úkony, úkony trestného konania
|Bibliography=PODĽA: Ivor, J. a kol.: Trestné právo procesné. Bratislava: Iura Edition 2006.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=rekonstrukce
}}{{Translation
|Language=uk
|Localized form=реконструкція
}}{{Translation
|Language=ru
|Localized form=реконструкция
}}
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Rekonštrukcia sa vykoná, ak má byť napodobnená situácia a okolnosti, za ktorých bol spáchaný trestný čin alebo ktoré majú k nemu podstatný vzťah, alebo ak má byť preverená výpoveď obvineného, poškodeného alebo svedka, ak iné dôkazy vykonané v trestnom konaní nepostačujú na objasnenie veci.
|Context source=§ 159 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok).
}}
[[Category:Právo]]

Termín:vyšetrovací pokus

2024-11-17T11:37:54Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=vyšetrovací pokus
|Definition=dôkazný prostriedok, ktorý sa v [[Term:trestné konanie|trestnom konaní]] vykoná, ak majú byť pozorovaním vo vytvorených alebo obmieňaných podmienkach preverované alebo upresňované skutočnosti zistené v trestnom konaní, prípadne ak majú byť zistené nové skutočnosti dôležité pre trestné konanie
|Field=právo, trestné právo, kriminalistika, polícia, vyšetrovanie
|Related terms=trestné konanie, dokazovanie, dôkazný prostriedok, rekonštrukcia, rekognícia
|Bibliography=PODĽA: § 157 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Vyšetrovací pokus je procesný úkon, dôkazný prostriedok a zároveň aj kriminalistická metóda, ktorého účelom je previerka existujúcich alebo získanie nových dôkazov, previerka predpokladov o existencii či neexistencii skutočností, javov, faktov alebo udalostí v určitých podmienkach, previerka spôsobu priebehu určitej skutočnosti alebo javu, alebo zistenie okolností vedúcich ku spáchaniu trestného činu alebo udalosti.
|Context source=Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2022.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:vyhostenie

2024-11-17T11:30:53Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=vyhostenie
|Definition=jednostranné [[Term:rozhodnutie|rozhodnutie]] kompetentného štátneho orgánu štátu pobytu na základe taxatívne stanovených podmienok uvedených v právnych normách, ktorým sa [[Term:cudzinec|cudzinec]] vykazuje zo štátneho územia rozhodnutím [[Term:súd|súdu]] alebo [[Term:správny orgán|správneho orgánu]]
|Field=právo, polícia, správne právo, vízová politika, migrácia, migračná politika, medzinárodné právo verejné, trestné právo
|Related terms=trest, trestný čin, trest vyhostenia, pobyt, individuálne schvaľovanie vstupu cudzinca na územie Slovenskej republiky, kontrola pobytu cudzinca, pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky, protiprávny pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky, zákaz vstupu cudzinca na územie Slovenskej republiky, vstup cudzincov na územie Slovenskej republiky, vycestovanie cudzinca z územia Slovenskej republiky, zaistenie cudzinca
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=vyhoštění
}}
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený.
|Context source=§ 81 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.
|Comment=Právo vyhostiť cudzinca vyplýva z územnej kompetencie štátu a býva pokladané za podstatnú súčasť suverenity štátu. Vyhostenie ako právny inštitút má svoju medzinárodnoprávnu a vnútroštátnu dimenziu. Vyhostenie môže mať podobu administratívneho vyshotenia (upravené v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov) alebo podobu trestu vyhostenia (upravené v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon). Vyhostenie má temporálnu, teritoriálnu a personálnu pôsobnosť.
Z hľadiska temporálneho rozsahu vyhostenia sa cudzincovi v adsministratívnom konaní môže nepovoliť vstup na územie Slovenskej republiky na dobu od jedného roka až do desiatich rokov. Trest vyhostenia môže súd uložiť na jeden rok až pätnásť rokov. Konkrétna doba musí byť stanovená v príslušnom súdnom alebo administratívnom rozhodnutí.
Pri stanovení teritoriálneho rozsahu sa vychádza zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa vyhostenie vzťahuje na celé štátne územie.
Personálna pôsobnosť je stanovená pravidlom, že vyhostenie sa vzťahuje na konkrétneho cudzinca, a nie napríklad na jeho rodinných príslušníkov.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:smrť

2024-11-17T11:26:35Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=smrť
|Definition=trvalé zastavenie životne dôležitých činností organizmu
|Field=biológia, zdravie, úmrtnosť
|Related terms=letalita, vyhlásenie za mŕtveho
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
|Translations={{Translation
|Language=la
|Localized form=exitus (us, m.) letalis
}}{{Translation
|Language=la
|Localized form=letum (leti, n.)
}}{{Translation
|Language=la
|Localized form=mors (mortis, f.)
}}
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Smrť môže nastať rýchlo alebo pomaly (umieranie, agónia). Jednotlivé tkanivá prežívajú smrť rôzne dlho: bradytrofné tkanivá, málo náročné na O2 prežívajú dlhšie (kosti niekoľko dní, obličky ~ 6 hodín), kým tkanivá náročné na kyslík kratšie (napr. mozog ~ 6 min). Po odumreté tkanív sa začína pomalá dezintegrácia celého organizmu.
|Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993.
|Comment=V zmysle východísk z osobitnej právnej úpravy sa smrť určuje na základne lekárskej prehliadky tela a určí sa čas smrti a jej príčina. Osoba sa považuje za mŕtvu, ak lekár zistí, že došlo k trvalému zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti. Osoba sa považuje za mŕtvu aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií mozgu vrátane funkcií mozgového kmeňa. Mozgová smrť je stotožnená s biologickou smrťou jedinca.
}}
[[Category:Medicína]]

Termín:vyhlásenie za mŕtveho

2024-11-17T11:26:00Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=vyhlásenie za mŕtveho
|Definition=rozhodnutie [[Term:súd|súdu]], ktorým sa v mimosporovom konaní rozhoduje o smrti fyzickej osoby, ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, ale súd zistí jej smrť inak, resp. ak pri nezvestnej fyzickej osobe so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije
|Field=právo, súkromné právo, občianske právo
|Related terms=rozhodnutie, súd, smrť, fyzická osoba, udalosť, právne skutočnosti, plynutie času, právna subjektivita, spôsobilosť na právne úkony
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Na konanie o vyhlásenie za mŕtveho je miestne príslušný všeobecný súd toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho. Návrh na začatie konania môže podať ten, kto má na veci právny záujem. Konanie začne súd aj bez návrhu, ak domnelú smrť fyzickej osoby nemožno preukázať predpísanou prehliadkou mŕtveho tela.
|Context source=§ 220 a 221 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
|Comment=Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
V praxi teda prichádzajú do úvahy 2 alternatívy:
1. Ak je isté, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň jej smrti (napr. havária lietadla, ktorého všetci cestujúci zahynuli, avšak telesné pozostatky nebolo možné nájsť a identifikovať).
2. Smrť nie je istá, ale je pravdepodobná (napr. s ohľadom na dobu, počas ktorej je osoba nezvestná). Ak je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vydá verejnú vyhlášku, ktorou vyzve toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho, aby sa prihlásil do jedného roka. Súd vo verejnej vyhláške vyzve každého, kto má o fyzickej osobe správy, aby ich podal súdu alebo procesnému opatrovníkovi. Súd vo verejnej vyhláške uvedie podstatné okolnosti prípadu a poučenie, že po márnom uplynutí lehoty môže byť fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu. Súd verejnú vyhlášku zverejní na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Súd podľa okolností prípadu vykoná úkony potrebné na zistenie, či je fyzická osoba nažive. Ak aj po uplynutí tejto lehoty e vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň predpokladanej smrti, prípadne deň, ktorý fyzická osoba pravdepodobne neprežila.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:smrť¹

2024-11-17T11:25:40Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=smrť¹
|Definition=biologická (cerebrálna) smrť mozgu
|Field=právo, trestné právo
|Related terms=smrť, usmrtenie, zabitie, samovražda, všeobecné ohrozenie, všeobecné nebezpečenstvo, ublíženie na zdraví, ujma na zdraví
|Bibliography=§ 142 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.
|Translations={{Translation
|Language=uk
|Localized form=смерть
}}{{Translation
|Language=ru
|Localized form=смерть
}}
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Nie je ňou tzv. klinická smrť, pretože za súčasného stavu lekárskej vedy i po zastavení životne dôležitých funkcií (zastavenie činnosti srdca, dýchania), ktoré skôr viedli nevyhnutne k smrti, je možné obnovenie týchto činností, a tým aj záchrana života.
|Context source=Čentéš, J. a kol.: Trestný zákon – Veľký komentár. Bratislava: Eurodódex 2013.
|Comment=V zmysle východísk z osobitnej právnej úpravy sa smrť určuje na základne lekárskej prehliadky tela a určí sa čas smrti a jej príčina. Osoba sa považuje za mŕtvu, ak lekár zistí, že došlo k trvalému zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti. Osoba sa považuje za mŕtvu aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií mozgu vrátane funkcií mozgového kmeňa. Mozgová smrť je stotožnená s biologickou smrťou jedinca.
}}
[[Category:Právo]]

Termín:vyhlásenie za mŕtveho

2024-11-17T11:21:39Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=vyhlásenie za mŕtveho
|Definition=rozhodnutie [[Term:súd|súdu]], ktorým sa v mimosporovom konaní rozhoduje o smrti fyzickej osoby, ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, ale súd zistí jej smrť inak, resp. ak pri nezvestnej fyzickej osobe so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije
|Field=právo, súkromné právo, občianske právo
|Related terms=rozhodnutie, smrť, fyzická osoba, udalosť, právne skutočnosti, plynutie času, právna subjektivita, spôsobilosť na právne úkony
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Na konanie o vyhlásenie za mŕtveho je miestne príslušný všeobecný súd toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho. Návrh na začatie konania môže podať ten, kto má na veci právny záujem. Konanie začne súd aj bez návrhu, ak domnelú smrť fyzickej osoby nemožno preukázať predpísanou prehliadkou mŕtveho tela.
|Context source=§ 220 a 221 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.
|Comment=Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
V praxi teda prichádzajú do úvahy 2 alternatívy:
1. Ak je isté, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň jej smrti (napr. havária lietadla, ktorého všetci cestujúci zahynuli, avšak telesné pozostatky nebolo možné nájsť a identifikovať).
2. Smrť nie je istá, ale je pravdepodobná (napr. s ohľadom na dobu, počas ktorej je osoba nezvestná). Ak je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vydá verejnú vyhlášku, ktorou vyzve toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho, aby sa prihlásil do jedného roka. Súd vo verejnej vyhláške vyzve každého, kto má o fyzickej osobe správy, aby ich podal súdu alebo procesnému opatrovníkovi. Súd vo verejnej vyhláške uvedie podstatné okolnosti prípadu a poučenie, že po márnom uplynutí lehoty môže byť fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu. Súd verejnú vyhlášku zverejní na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Súd podľa okolností prípadu vykoná úkony potrebné na zistenie, či je fyzická osoba nažive. Ak aj po uplynutí tejto lehoty e vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň predpokladanej smrti, prípadne deň, ktorý fyzická osoba pravdepodobne neprežila.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:vyhlásenie za mŕtveho

2024-11-17T11:21:15Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=vyhlásenie za mŕtveho
|Definition=rozhodnutie [[Term:súd|súdu]], ktorým sa v mimosporovom konaní rozhoduje o smrti fyzickej osoby, ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, ale súd zistí jej smrť inak, resp. ak pri nezvestnej fyzickej osobe so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije
|Field=právo, súkromné právo, občianske právo
|Related terms=rozhodnutie, smrť, fyzická osoba, udalosť, právne skutočnosti, plynutie času, právna subjektivita, spôsobilosť na právne úkony
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Na konanie o vyhlásenie za mŕtveho je miestne príslušný všeobecný súd toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho. Návrh na začatie konania môže podať ten, kto má na veci právny záujem. Konanie začne súd aj bez návrhu, ak domnelú smrť fyzickej osoby nemožno preukázať predpísanou prehliadkou mŕtveho tela.
|Context source=§ 220 a 221 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný nesporový poriadok.
|Comment=Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
V praxi teda prichádzajú do úvahy 2 alternatívy:
1. Ak je isté, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň jej smrti (napr. havária lietadla, ktorého všetci cestujúci zahynuli, avšak telesné pozostatky nebolo možné nájsť a identifikovať).
2. Smrť nie je istá, ale je pravdepodobná (napr. s ohľadom na dobu, počas ktorej je osoba nezvestná). Ak je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vydá verejnú vyhlášku, ktorou vyzve toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho, aby sa prihlásil do jedného roka. Súd vo verejnej vyhláške vyzve každého, kto má o fyzickej osobe správy, aby ich podal súdu alebo procesnému opatrovníkovi. Súd vo verejnej vyhláške uvedie podstatné okolnosti prípadu a poučenie, že po márnom uplynutí lehoty môže byť fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu. Súd verejnú vyhlášku zverejní na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Súd podľa okolností prípadu vykoná úkony potrebné na zistenie, či je fyzická osoba nažive. Ak aj po uplynutí tejto lehoty e vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň predpokladanej smrti, prípadne deň, ktorý fyzická osoba pravdepodobne neprežila.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:vyhlásenie za mŕtveho

2024-11-17T11:15:53Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=vyhlásenie za mŕtveho
|Definition=rozhodnutie [[Term:súd|súdu]] o osobnom stave
|Field=právo, súkromné právo, občianske právo
|Related terms=rozhodnutie, smrť, fyzická osoba, udalosť, právne skutočnosti, plynutie času
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
|Acceptability=Odporúčaný
|Context=Na konanie o vyhlásenie za mŕtveho je miestne príslušný všeobecný súd toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho. Návrh na začatie konania môže podať ten, kto má na veci právny záujem. Konanie začne súd aj bez návrhu, ak domnelú smrť fyzickej osoby nemožno preukázať predpísanou prehliadkou mŕtveho tela.
|Context source=§ 220 a 221 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný nesporový poriadok.
|Comment=Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
V praxi teda prichádzajú do úvahy 2 alternatívy:
1. Ak je isté, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň jej smrti (napr. havária lietadla, ktorého všetci cestujúci zahynuli, avšak telesné pozostatky nebolo možné nájsť a identifikovať).
2. Smrť nie je istá, ale je pravdepodobná (napr. s ohľadom na dobu, počas ktorej je osoba nezvestná). Ak je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vydá verejnú vyhlášku, ktorou vyzve toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho, aby sa prihlásil do jedného roka. Súd vo verejnej vyhláške vyzve každého, kto má o fyzickej osobe správy, aby ich podal súdu alebo procesnému opatrovníkovi. Súd vo verejnej vyhláške uvedie podstatné okolnosti prípadu a poučenie, že po márnom uplynutí lehoty môže byť fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu. Súd verejnú vyhlášku zverejní na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Súd podľa okolností prípadu vykoná úkony potrebné na zistenie, či je fyzická osoba nažive. Ak aj po uplynutí tejto lehoty e vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu. Vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň predpokladanej smrti, prípadne deň, ktorý fyzická osoba pravdepodobne neprežila.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:trest prepadnutia veci

2024-11-17T11:07:48Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=trest prepadnutia veci
|Definition=jeden z druhov trestu, ktorý spočíva v prepadnutí veci patriacej [[Term:páchateľ|páchateľovi]] [[Term:trestný čin|trestného činu]] a postihuje [[Term:vlastnícke právo|vlastnícke práva]] [[Term:páchateľ trestného činu|páchateľa]] [[Term:trestný čin|trestného činu]] a vo svojej podstate znamená, že páchateľ na základe rozhodnutia [[Term:súd|súdu]] stráca vlastnícke právo k individuálne určenej veci alebo veciam, ktoré sú v priamom vzťahu k spáchanému trestnému činu
|Field=právo, trestné právo
|Related terms=odsúdený, sankcia, trest, účel trestu, upustenie od potrestania, trest odňatia slobody, trest domáceho väzenia, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach, peňažný trest, trest odňatia slobody na doživotie, trest povinnej práce, trest prepadnutia majetku, trest smrti, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest vyhostenia,
|Bibliography=PODĽA:
Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007; Čentéš, J. a kol.: Trestný zákon – Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex 2013.
|Translations={{Translation
|Language=uk
|Localized form=конфіскація предмета, який став знаряддям вчинення або безпосереднім об'єктом адміністративного правопорушення
}}{{Translation
|Language=ru
|Localized form=конфискация орудия совершения или предмета административного правонарушения
}}
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Súd uloží trest prepadnutia veci, a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu, b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu, c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň alebo d) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú v písmene c).
Ak vec uvedená v odseku 1 je nedosiahnuteľná alebo neidentifikovateľná, alebo je zmiešaná s majetkom páchateľa alebo s majetkom inej osoby získaným v súlade so zákonom, môže súd uložiť prepadnutie veci takej hodnoty, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci.
|Context source=Zákon č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon).
|Comment=Napríklad môže ísť o vec, ktorá bola použitá alebo určená na spáchanie trestného činu (napr. falšovateľské náradie, zbrane, výbušniny), alebo o vec, ktorú získal páchateľ trestným činom alebo ako odmenu zaň (napr. úplatok, vyrobená droga), alebo ktorú páchateľ nadobudol za vec, ktorú získal trestným činom alebo ako odmenu zaň.
}}
[[Category:Právo]]

Termín:vydanie veci

2024-11-17T11:06:29Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=vydanie veci
|Definition=inštitút zaistenia veci dôležitej pre [[Term:trestné konanie|trestné konanie]], ktorá má slúžiť na účely dokazovania, pričom osoba, ktorá má takúto vec pri sebe, je na výzvu [[Term:orgány činné v trestnom konaní|orgánu činného v trestnom konaní]] alebo [[Term:súd|súdu]] povinná takúto vec vydať
|Field=trestné právo
|Related terms=vec, odňatie veci¹, trest prepadnutia veci, zhabanie veci
|Bibliography=PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
PODĽA: § 89a ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=vydání věci
}}
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Výzvou na vydanie veci sa taká vec zaisťuje na účely trestného konania, a kým nestratí svoju dôležitosť, ostáva v úschove spravidla u toho orgánu, ktorý ju zaistil.
|Context source=Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka, 2022.
|Comment=Výzva môže byť písomná alebo ústna. Písomná výzva môže byť súčasťou aj iných písomností, napr. predvolania. Ústne sa na vydanie veci najčastejšie vyzýva pri niektorom z iných zaisťovacích úkonov (napr. pri domovej prehliadke, osobnej prehliadke, pri prehliadke iných priestorov a pozemkov), pričom výzva sa poznačí do zápisnice o danom úkone.
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]

Termín:domová prehliadka

2024-11-17T10:58:31Z

Radovan Blazek:

{{Term
|Name=domová prehliadka
|Definition=procesný prostriedok podľa Trestného poriadku, ktorý spočíva v prehliadke domu, bytu alebo iného priestoru slúžiaceho na bývanie alebo priestoru k nim patriacemu, ktorú možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v týchto priestoroch je vec dôležitá pre [[Term:trestné konanie|trestné konanie]], alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania [[Term:trestný čin|trestného činu]], alebo je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku [[Term:poškodený|poškodeného]] na náhradu [[Term:škoda|škody]]
|Field=právo, trestné právo, polícia
|Related terms=kriminalistická prehliadka, obydlie, dom, prehliadka iných priestorov a pozemkov, osobná prehliadka, vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok
|Bibliography=PODĽA: Čentéš, J. a kol.: Trestné právo procesné. Všeobecná časť. II. vydanie. Šamorín: Heuréka 2022.
|Translations={{Translation
|Language=cs
|Localized form=domovní prohlídka
}}
|Acceptability=Legislatívny
|Context=Domovú prehliadku, osobnú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku pozemku možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho, u koho alebo na kom sa má taký úkon vykonať, a to len vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo dobrovoľné vydanie hľadanej veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k takému úkonu.
|Context source=§ 104 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
|Comment=Príkaz na domovú prehliadku vydáva predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na základe návrhu od prokurátora. (§ 100 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok)
}}
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]]
[[Category:Právo]]