zmluva

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	právo, občianske právo, súkromné právo
Definícia:	dvojstranný, resp. viacstranný právny úkon, ktorý vzniká súhlasným prejavom vôle zmluvných strán (konsenzom)
Zdroj:	Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

---

Kontext:	Zmluva je uzavretá, len čo sa účastníci zhodnú na jej obsahu, pokiaľ zákon nevyžaduje splnenie ďalších náležitostí. Návrh na uzavretie zmluvy treba prijať v lehote určenej navrhovateľom. Ak lehota nie je určená, treba návrh prijať ihneď, ak účastníci konajú priamo; inak ho treba prijať bez zbytočného odkladu. Návrh je prijatý okamihom, keď prijatie návrhu došlo navrhovateľovi. K uzavretiu zmluvy nedôjde, ak je návrh prijatý oneskorene alebo ak druhý účastník požaduje zmenu; takýto prejav je novým návrhom. Dokiaľ návrh alebo jeho prijatie nedôjde druhému účastníkovi, môžu účastníci od svojich prejavov ustúpiť.
Zdroj kontextu:	§ 44 a 45 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Príbuzné termíny:	právny úkon, právne skutočnosti, zasielateľská zmluva, kolektívna zmluva, pracovná zmluva, licenčná zmluva, viazané zmluvy, rozhodcovská zmluva
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: smlouva
Poznámka:	V súkromnom práve sú zmluvy najčastejšími a najvýznamnejšími právnymi skutočnosťami, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú subjektívne práva a povinnosti.