zavinenie

Odporúčaný termín [?]

Oblasť:	právo, trestné právo
Definícia:	vnútorný psychický vzťah páchateľa k jeho konaniu a následku, ktorý svojím konaním spôsobil, ako aj k chránenému záujmu, ktorý svojím konaním ohrozil alebo porušil buď úmyselne, alebo z nedbanlivosti
Zdroj:	PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. Ivor, J.: Trestné právo hmotné. (Druhé, doplnené a prepracované vydanie). Bratislava: Iura Edition 2010.

---

Kontext:	Zavinenie je obligatórnym znakom subjektívnej stránky a je nevyhnutné pre naplnenie akejkoľvek skutkovej podstaty trestného činu.
Zdroj kontextu:	Čentéš, J. a kol.: Trestný zákon – Veľký komentár. Bratislava: Eurokódex 2013.
Príbuzné termíny:	trestný čin, konanie, úmysel, úmyselné konanie, nedbanlivosť, nedbanlivostné konanie, páchateľ trestného činu, skutková podstata trestného činu
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: zavinění
Poznámka:	Ide zároveň o obligatórny znak subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, ktorý je vybudovaný na zložke intelektuálnej (vedomostnej) a vôľovej, pričom predstavuje vzťah vedomosti a vôle k protiprávnemu konaniu ako celku, ako aj k jednotlivým znakom skutkovej podstaty trestného činu.