síra
Z STD
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | chémia |
| Definícia: | sulfur, chem. prvok zn. S zo VI. skupiny periodickej sústavy (patrí k chalkogénom), elektrónová konfigurácia atómu [Ne] (3s)² (3p)⁴ (Z = 16, Aᵣ = 32,06) |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Kontext: | V prírode sa vyskytuje najmä v blízkosti sopiek. V zlúč. s inými prvkami sa vyskytuje v podobe síranov, najmä ako minerál sadrovec, anhydrit, barit a glaberit, a sírnikov, ako je pyurit, markazit a chalkopyrit. V zemskej kôre je ~ 0,03 hmot. %. Elementárna S je známa ako kosoštvorcová, jednoklonná, plastická, sírny kvet a koloidná. Kosoštvorcová S je žltá kryštalická látka, stála za obyčajnej teploty, t. t. 110 °C, ρ = 2,06 g.cm⁻³. Vo vode je nerozp., dobre sa rozpúšťa v sírouhlíku. Jednoklonná S je takmer bezfarebná kryštalická látka, stála > 95,6 °C, t. t. 119 °C, t. v. 444,6 °C, ρ = 1,96 g.cm³. Kosoštvorcová i jednoklonná síra je zložená z molekúl S8. Molekula S₂ má 2 nespárené elektróny a je paramagnetická. Rýchlym ochladzovaním pár S vzniká sírny kvet. Odlievaním kvapalnej S zohriatej na 120 °C do foriem sa získa kolíková S. Kolíková S a sírny kvet sú bežné predajné formy elementárnej S. Zavedením sírovodíka do studeného vodného rozt. oxidu siričitého vzniká koloidná S: SO₂ + 2 H₂S = 3 S + 2 H₂O. |
| Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Príbuzné termíny: | acidum sulfurosum, kyselina siričitá, acidum sulfuricum, kyselina sírová, acidum sulfuricum fumans, kyselina sírová dymivá, acidum thiosulfuricum, kyselina tiosírová |
