ratifikácia

Eurolegislatívny termín [?]

Oblasť:	právo, medzinárodné právo
Definícia:	medzinárodný úkon, ktorým štát prejavuje na medzinárodnom poli svoj súhlas s tým, že bude viazaný zmluvou
Zdroj:	PODĽA: IATE European Union Terminology. Dostupné na: https://iate.europa.eu/home.

---

Kontext:	Ratifikácia sa uskutočňuje vystavením ratifikačnej listiny. Vo vstupnej časti štátny orgán splnomocnený ratifikovať zmluvu vyhlasuje, že zmluvu overil, resp. vzal na vedomie, v hlavnej časti listiny potom spravidla nasleduje text zmluvy a v záverečnej časti sa zväčša vyhlasuje, že štát je zmluvou viazaný. Pod záverečnou časťou nasleduje podpis hlavy štátu a štátna pečať. Pri dvojstrannej zmluve, ktorá si vyžaduje ratifikáciu, sa vymenia ratifikačné listiny. Pri mnohostrannej zmluve sa uložia ratifikačné listiny v štáte, ktorý je podľa zmluvy depozitárom.
Zdroj kontextu:	W. Hänisch a kol.: Slovník medzinárodných vzťahov. Bratislava: Pravda 1986.
Príbuzné termíny:	medzinárodná zmluva
Cudzojazyčný ekvivalent:	cs: ratifikace, uk: ратифікація, ru: ратификация