plnomocenstvo

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Legislatívny termín [?]

Oblasť: právo, občianske právo, správne právo, trestné právo
Definícia: jednostranný právny úkon splnomocniteľa, ktorým prehlasuje vôľu, aby splnomocnenec robil v jeho mene právne úkony, je to úkon, ktorým osoba prenáša výkon svojich práv alebo ich časť na inú osobu
Zdroj: PODĽA: Lazar, J. a kol.: Občianske právo hmotné 1. Bratislava: Iura Edition 2010.

Kontext: Ak je účastník konania zastúpený advokátom s plným procesným plnomocenstvom, jeho procesné práva a povinnosti vykonáva v konaní jeho zástupca.
Zdroj kontextu: Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo 56/2012 z dňa 11. septembra 2013.
Synonymum: plná moc¹, splnomocnenie
Príbuzné termíny: zastúpenie, právny úkon, spôsobilosť na právne úkony, jednoduché plnomocenstvo, procesné plnomocenstvo, všeobecné plnomocenstvo, ratihabícia
Cudzojazyčný ekvivalent: cs: plná moc, uk: довіреність, ru: доверенность
Poznámka: Plnomocenstvo nemusí byť písomné. Písomnú formu podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka musí mať plnomocenstvo, ak

a) právny úkon, ktorý je predmetom zastúpenia, vyžaduje písomnú formu, b) plnomocenstvo sa netýka len určitého právneho úkonu. Z uvedeného vyplýva, že plnomocenstvo rozlišujeme na jednotlivý právny úkon alebo plnomocenstvo udelené na viacero úkonov rovnakého alebo rôzneho druhu. Plnomocenstvo môže byť udelené aj ako tzv. generálne plnomocenstvo na neurčitý počet právnych úkonov rôzneho charakteru. Z konania splnomocnenca vznikajú práva a povinnosti splnomocniteľovi v prípade, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa a v medziach plnomocenstva, ktoré objektívne existuje. V občianskom, správnom a trestnom konaní existuje aj tzv. "procesné plnomocenstvo" na zastupovanie v určitom konaní. Napr. v trestnom konaní obvinený splnomocňuje svojím zastupovaním v trestnom konaní obhajcu, poškodený alebo zúčastnená osoba splnomocňuje svojím zastupovaním v trestnom konaní splnomocnenca.