Termín:smernica: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
 
(2 medziľahlé úpravy od rovnakého používateľa nie sú zobrazené.)
Riadok 1: Riadok 1:
 
{{Term
 
{{Term
|Name=smernica
+
|Name=smernica
|Definition=právny akt komunitárneho práva, ktorý zaväzuje zúčastnené štáty vykonať vo svojom právnom poriadku k jednotnému dátumu určité zmeny tak, aby si právo jednotlivých štátov neodporovalo a poskytovalo porovnateľnú úroveň ochrany
+
|Definition=právny akt európskeho práva, ktorý zaväzuje zúčastnené štáty vykonať vo svojom právnom poriadku k jednotnému dátumu určité zmeny tak, aby si právo jednotlivých štátov neodporovalo a poskytovalo porovnateľnú úroveň ochrany
|Field=právo EÚ
+
|Field=právo, právo EÚ, Európska únia
|Related terms=sekundárne pramene európskeho práva
+
|Related terms=Európska únia, primárne pramene európskeho práva, sekundárne pramene európskeho práva, nariadenie EÚ, rozhodnutia EÚ
|Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
+
|Bibliography=PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.
 
|Translations={{Translation
 
|Translations={{Translation
 
|Language=cs
 
|Language=cs
Riadok 10: Riadok 10:
 
}}
 
}}
 
|Acceptability=Eurolegislatívny
 
|Acceptability=Eurolegislatívny
|Comment=Smernice sú teda nástrojom harmonizácie národných právnych poriadkov, pretože po tom, čo sú na úrovni spoločenstva schválené, majú jednotlivé členské štáty povinnosť ich implementovať vnútroštátnou právnou normou do svojho právneho poriadku. Svojím obsahom sú ich predpisy porovnateľné (harmonizované), formou sa však môžu líšiť, pretože jeden štát môže prijať osobitný zákon, iný vydá vyhlášku a ďalší len novelizuje niekoľko existujúcich zákonov. V tom tkvie pružnosť smernice ako právneho aktu: členské štáty môžu v súlade so svojimi právnymi tradíciami rozhodnúť, ako ich budú najlepšie realizovať. Na rozdiel od nariadenia, ktoré má všeobecnú záväznosť v zmysle osobnej pôsobnosti, zaväzujú smernice len členské štáty. Smernice môžu zaväzovať buď len určité členské štáty, alebo sa vzťahovať voči všetkým členským štátom. Záväznosť smernice sa vzťahuje na výsledok, čiže cieľ právneho predpisu a implementovanie do vnútroštátneho právneho poriadku v stanovenej lehote.
+
|Context=Podľa článku 288 ZFEÚ nariadenia, smernice, rozhodnutia, stanoviska a odporúčania. Nariadenia, smernice a rozhodnutia sú záväzné právne akty. Ak sú prijaté legislatívnym postupom v súlade s článkom 289, považujú sa za legislatívne akty. Rozhodnutie môže byť osobitne určené jednému alebo viacerým adresátom (členským štátom, fyzickým alebo právnickým osobám). Existujú aj rozhodnutia bez osobitného adresáta, najmä v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Odporúčania a stanoviská sú nelegislatívne, nezáväzné právne akty.
 +
|Context source=https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM:ai0032
 +
|Comment=Smernice sú nástrojom harmonizácie národných právnych poriadkov, pretože po tom, čo sú na úrovni spoločenstva schválené, majú jednotlivé členské štáty povinnosť ich implementovať vnútroštátnou právnou normou do svojho právneho poriadku. Svojím obsahom sú ich predpisy porovnateľné (harmonizované), formou sa však môžu líšiť, pretože jeden štát môže prijať osobitný zákon, iný vydá vyhlášku a ďalší len novelizuje niekoľko existujúcich zákonov. V tom tkvie pružnosť smernice ako právneho aktu: členské štáty môžu v súlade so svojimi právnymi tradíciami rozhodnúť, ako ich budú najlepšie realizovať. Na rozdiel od nariadenia, ktoré má všeobecnú záväznosť v zmysle osobnej pôsobnosti, zaväzujú smernice len členské štáty. Smernice môžu zaväzovať buď len určité členské štáty, alebo sa vzťahovať voči všetkým členským štátom. Záväznosť smernice sa vzťahuje na výsledok, čiže cieľ právneho predpisu a implementovanie do vnútroštátneho právneho poriadku v stanovenej lehote.
 
}}
 
}}
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť‎]]
 
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť‎]]

Aktuálna revízia z 12:09, 4. máj 2024

Eurolegislatívny termín [?]

Oblasť: právo, právo EÚ, Európska únia
Definícia: právny akt európskeho práva, ktorý zaväzuje zúčastnené štáty vykonať vo svojom právnom poriadku k jednotnému dátumu určité zmeny tak, aby si právo jednotlivých štátov neodporovalo a poskytovalo porovnateľnú úroveň ochrany
Zdroj: PODĽA: Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007.

Kontext: Podľa článku 288 ZFEÚ nariadenia, smernice, rozhodnutia, stanoviska a odporúčania. Nariadenia, smernice a rozhodnutia sú záväzné právne akty. Ak sú prijaté legislatívnym postupom v súlade s článkom 289, považujú sa za legislatívne akty. Rozhodnutie môže byť osobitne určené jednému alebo viacerým adresátom (členským štátom, fyzickým alebo právnickým osobám). Existujú aj rozhodnutia bez osobitného adresáta, najmä v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Odporúčania a stanoviská sú nelegislatívne, nezáväzné právne akty.
Zdroj kontextu: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=LEGISSUM:ai0032
Príbuzné termíny: Európska únia, primárne pramene európskeho práva, sekundárne pramene európskeho práva, nariadenie EÚ, rozhodnutia EÚ
Cudzojazyčný ekvivalent: cs: směrnice
Poznámka: Smernice sú nástrojom harmonizácie národných právnych poriadkov, pretože po tom, čo sú na úrovni spoločenstva schválené, majú jednotlivé členské štáty povinnosť ich implementovať vnútroštátnou právnou normou do svojho právneho poriadku. Svojím obsahom sú ich predpisy porovnateľné (harmonizované), formou sa však môžu líšiť, pretože jeden štát môže prijať osobitný zákon, iný vydá vyhlášku a ďalší len novelizuje niekoľko existujúcich zákonov. V tom tkvie pružnosť smernice ako právneho aktu: členské štáty môžu v súlade so svojimi právnymi tradíciami rozhodnúť, ako ich budú najlepšie realizovať. Na rozdiel od nariadenia, ktoré má všeobecnú záväznosť v zmysle osobnej pôsobnosti, zaväzujú smernice len členské štáty. Smernice môžu zaväzovať buď len určité členské štáty, alebo sa vzťahovať voči všetkým členským štátom. Záväznosť smernice sa vzťahuje na výsledok, čiže cieľ právneho predpisu a implementovanie do vnútroštátneho právneho poriadku v stanovenej lehote.