pulpa dentis

Z STD
Verzia z 15:07, 10. apríl 2024, ktorú vytvoril JanaLevická (diskusia | príspevky)$7

(rozdiel) ← Staršia verzia | Approved revision (rozdiel) | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Odporúčaný termín [?]

Oblasť: zdravie, lekárska veda, zubné lekárstvo, anatómia
Definícia: bohato vaskularizované a inervované spojivové tkanivo mezodermového pôvodu, nachádza sa v centrálnej dutine zuba a vystlané dentínom
Zdroj: Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. XVI. Bratislava: Asklepios 2004.

Synonymum: dreň zuba, endodoncium, zubná dreň, zubná pulpa
Príbuzné termíny: zuby², pulpa, pulpitída, pulpa coronalis, pulpa chronica aperta, pulpa chronica clausa, pulpa radicis dentis, pulpa vitalis, pulpa polyposa
Cudzojazyčný ekvivalent: la: pulpa (ae, f.) dentis
Poznámka: Pulpa dentis je tvrdým kostným tkanivom, nemá kolaterálny krvný obeh a lymfatický systém. Má formatívnu, nutritívnu, senzorickú a ochrannú funkciu. Časť vnútri korunky je pulpa coronalis, v koreni pulpa radicularis. Vo viachrbčekových zuboch vybieha proti hrbčekom zaoblenými výbežkami – rohmi drene (cornua dentis). Morfologicky sa skladá z riedkeho väziva obsahujúceho najmä fibrocyty, histiocyty, plazmatické a nediferencované mezenchýmové bunky. Vonkajšia vrstva susediaca s dentínom je pokrytá odontoblastmi, ktoré vysielajú cytoplazmatické výbežky (Tomesove vlákna) do dentínových kanálikov. Pulpa dentis obsahuje ďalej kolagénové vlákna, cievne a nervové zakončenia. Hlavnou funkciou pulpa dentis je tvorba dentínu, výživa vnútornej časti zuba a ochrana proti patologickým vplyvom. Je senzitívnym orgánom zuba.

Bunky pulpy sú prevažne vretenovité alebo hviezdicovité s navzájom anastomozujúcimi výbežkami. Sú uložené v mäkkej, želatínovej bazofilnej základnej hmote, ktorá obsahuje aj kolagénové a argyrofilné fibrily, ktoré prebiehajú všetkými smermi. Kolagénové fibrily prebiehajú izolovane (nespájajú sa do vláken); elastické fibrily chýbajú. Na povrchu pulpy je vrstva cylindrických, husto k sebe priradených buniek (membrana eboris), tzv. odontoblastov. V mladosti, keď je dreňová dutina veľká, majú zuby mnoho veľmi cievnatej pulpy; v starobe sa dreňová dutina zmenšuje, pulpy ubúda, jej vaskularizácia je menšia, príp. sa v nej tvoria zrniečka vápenatých konkrementov.