Termín:mikroustálenosť frazémy: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
(Úprava bibliografického záznamu) |
(Úprava URL) |
||
| Riadok 6: | Riadok 6: | ||
|Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. | |Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |URL= | + | |URL=https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka_terminologia/ |
|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov | |Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov | ||
|Comment=Chápanie mikroustálenosti vychádza z predstavy, že frazeologizovanosť istého spojenia vychádza z ustálenosti nie iba na jednej rovine, ale že sa prejavuje ako výsledok špecifickej súhry v ustálenosti viacerých typov, ktoré pritom nikdy nemusia byť v konkrétnej frazéme zastúpené v absolútnej miere, teda ako nejaká absolútna zmeravenosť. Je to pojem z frazeologickej koncepcie A. V. Kunina, v ktorej sa počíta s takýmito druhmi mikroustálenosti: mikroustálenosť morfologická, mikroustálenosť syntaktická, mikroustálenosť lexikálna, mikroustálenosť používania, mikroustálenosť významu a štruktúrnosémantická. Sám názov mikroustálenosť sa v našej domácej literatúre uplatňoval zriedkavejšie (bežnejšie sa hovorí iba o ustálenosti, napr. morfologickej, syntaktickej ustálenosti atď.), hoci predstava o jednotlivých druhoch či častiach komplexnej ustálenosti sa aj u nás produktívne využíva. | |Comment=Chápanie mikroustálenosti vychádza z predstavy, že frazeologizovanosť istého spojenia vychádza z ustálenosti nie iba na jednej rovine, ale že sa prejavuje ako výsledok špecifickej súhry v ustálenosti viacerých typov, ktoré pritom nikdy nemusia byť v konkrétnej frazéme zastúpené v absolútnej miere, teda ako nejaká absolútna zmeravenosť. Je to pojem z frazeologickej koncepcie A. V. Kunina, v ktorej sa počíta s takýmito druhmi mikroustálenosti: mikroustálenosť morfologická, mikroustálenosť syntaktická, mikroustálenosť lexikálna, mikroustálenosť používania, mikroustálenosť významu a štruktúrnosémantická. Sám názov mikroustálenosť sa v našej domácej literatúre uplatňoval zriedkavejšie (bežnejšie sa hovorí iba o ustálenosti, napr. morfologickej, syntaktickej ustálenosti atď.), hoci predstava o jednotlivých druhoch či častiach komplexnej ustálenosti sa aj u nás produktívne využíva. | ||
}} | }} | ||
[[Category:Frazeológia]] | [[Category:Frazeológia]] | ||
Aktuálna revízia z 16:49, 1. apríl 2020
Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)
| Oblasť: | lingvistika |
| Definícia: | podtyp komplexnej ustálenosti (makroustálenosti), ktorý sa prejavuje istými paradigmatickými alebo syntagmatickými ohraničeniami v jednej oblasti výstavby frazémy alebo v oblasti jeho používania |
| Zdroj: | Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995. |
| Príbuzné termíny: | makroustálenosť frazémy, zmeravenosť frazémy, lexikálna mikroustálenosť, štruktúrno-sémantická mikroustálenosť, syntaktická mikroustálenosť |
| Poznámka: | Chápanie mikroustálenosti vychádza z predstavy, že frazeologizovanosť istého spojenia vychádza z ustálenosti nie iba na jednej rovine, ale že sa prejavuje ako výsledok špecifickej súhry v ustálenosti viacerých typov, ktoré pritom nikdy nemusia byť v konkrétnej frazéme zastúpené v absolútnej miere, teda ako nejaká absolútna zmeravenosť. Je to pojem z frazeologickej koncepcie A. V. Kunina, v ktorej sa počíta s takýmito druhmi mikroustálenosti: mikroustálenosť morfologická, mikroustálenosť syntaktická, mikroustálenosť lexikálna, mikroustálenosť používania, mikroustálenosť významu a štruktúrnosémantická. Sám názov mikroustálenosť sa v našej domácej literatúre uplatňoval zriedkavejšie (bežnejšie sa hovorí iba o ustálenosti, napr. morfologickej, syntaktickej ustálenosti atď.), hoci predstava o jednotlivých druhoch či častiach komplexnej ustálenosti sa aj u nás produktívne využíva. |
| URL: | https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka terminologia/ |
