Termín:miestna príslušnosť: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 2: | Riadok 2: | ||
|Name=miestna príslušnosť | |Name=miestna príslušnosť | ||
|Definition=určenie toho, ktorý z vecne príslušných územných [[Term:správny orgán|správnych orgánov]] je v rámci svojho obvodu pôsobnosti príslušný konať a rozhodovať vo veci | |Definition=určenie toho, ktorý z vecne príslušných územných [[Term:správny orgán|správnych orgánov]] je v rámci svojho obvodu pôsobnosti príslušný konať a rozhodovať vo veci | ||
| − | |||
|Field=správne právo, občianske právo | |Field=správne právo, občianske právo | ||
| − | |||
|Related terms=príslušnosť, funkčná príslušnosť, vecná príslušnosť | |Related terms=príslušnosť, funkčná príslušnosť, vecná príslušnosť | ||
| − | + | |Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. | |
| − | |Bibliography=Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. 2007 | + | |Translations={{Translation |
| − | |Translations={{Translation|Language=cs|Localized form=místní příslušnost}} | + | |Language=cs |
| + | |Localized form=místní příslušnost | ||
| + | }} | ||
|Acceptability=Legislatívny | |Acceptability=Legislatívny | ||
|Context=V konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje sa miestna príslušnosť miestom tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je nehnuteľnosť. Ak nemožno miestnu príslušnosť určiť, spravuje sa miestna príslušnosť trvalým pobytom účastníka konania a ak účastníkom konania je právnická osoba jej sídlom alebo miestom umiestnenia jej organizačnej zložky, ktorej sa konanie týka. | |Context=V konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje sa miestna príslušnosť miestom tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je nehnuteľnosť. Ak nemožno miestnu príslušnosť určiť, spravuje sa miestna príslušnosť trvalým pobytom účastníka konania a ak účastníkom konania je právnická osoba jej sídlom alebo miestom umiestnenia jej organizačnej zložky, ktorej sa konanie týka. | ||
| − | |Context source=Zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní | + | |Context source=Zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní. |
| − | |||
| − | |||
| − | |||
|Comment=Miestna príslušnosť je upravená jednak v správnom poriadku a jednak v osobitných predpisoch. Správny poriadok ustanovuje jedno všeobecné kritérium a dve špeciálne kritériá na určenie miestnej príslušnosti. Všeobecným kritériom je u fyzických osôb miesto trvalého pobytu a u právnických osôb sídlo právnickej osoby, resp. jej nižšej organizačnej zložky, ak sa konanie týka tejto zložky. Špeciálnymi kritériami sú miesto činnosti účastníka a miesto, kde sa nachádza nehnuteľnosť. Špeciálne kritériá majú prednosť pred všeobecným. To isté platí o určení miestnej príslušnosti v osobitných zákonoch. Zákon ustanovuje aj riešenie tzv. kompetenčných konfliktov, ak dva alebo viac orgánov chce v danej veci konať a rozhodnúť alebo naopak, ak žiaden z orgánov nechce vo veci konať a rozhodnúť. V prvom prípade platí zásada, že na konanie je príslušný orgán, ktorý toto konanie začal ako prvý, ak sa správne orgány nedohodnú inak. V druhom prípade miestne príslušný správny orgán určí ich najbližšie spoločne nadriadený správny orgán. | |Comment=Miestna príslušnosť je upravená jednak v správnom poriadku a jednak v osobitných predpisoch. Správny poriadok ustanovuje jedno všeobecné kritérium a dve špeciálne kritériá na určenie miestnej príslušnosti. Všeobecným kritériom je u fyzických osôb miesto trvalého pobytu a u právnických osôb sídlo právnickej osoby, resp. jej nižšej organizačnej zložky, ak sa konanie týka tejto zložky. Špeciálnymi kritériami sú miesto činnosti účastníka a miesto, kde sa nachádza nehnuteľnosť. Špeciálne kritériá majú prednosť pred všeobecným. To isté platí o určení miestnej príslušnosti v osobitných zákonoch. Zákon ustanovuje aj riešenie tzv. kompetenčných konfliktov, ak dva alebo viac orgánov chce v danej veci konať a rozhodnúť alebo naopak, ak žiaden z orgánov nechce vo veci konať a rozhodnúť. V prvom prípade platí zásada, že na konanie je príslušný orgán, ktorý toto konanie začal ako prvý, ak sa správne orgány nedohodnú inak. V druhom prípade miestne príslušný správny orgán určí ich najbližšie spoločne nadriadený správny orgán. | ||
}} | }} | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
[[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | [[Category:Bezpečnostnoprávna oblasť]] | ||
Verzia zo dňa a času 14:35, 4. júl 2023
Legislatívny termín [?]
| Oblasť: | správne právo, občianske právo |
| Definícia: | určenie toho, ktorý z vecne príslušných územných správnych orgánov je v rámci svojho obvodu pôsobnosti príslušný konať a rozhodovať vo veci |
| Zdroj: | Ďurčo, P. a kol.: Bezpečnostnoprávna terminológia. Bratislava: Akadémia PZ v Bratislave 2007. |
| Kontext: | V konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje sa miestna príslušnosť miestom tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je nehnuteľnosť. Ak nemožno miestnu príslušnosť určiť, spravuje sa miestna príslušnosť trvalým pobytom účastníka konania a ak účastníkom konania je právnická osoba jej sídlom alebo miestom umiestnenia jej organizačnej zložky, ktorej sa konanie týka. |
| Zdroj kontextu: | Zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní. |
| Príbuzné termíny: | príslušnosť, funkčná príslušnosť, vecná príslušnosť |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | cs: místní příslušnost |
| Poznámka: | Miestna príslušnosť je upravená jednak v správnom poriadku a jednak v osobitných predpisoch. Správny poriadok ustanovuje jedno všeobecné kritérium a dve špeciálne kritériá na určenie miestnej príslušnosti. Všeobecným kritériom je u fyzických osôb miesto trvalého pobytu a u právnických osôb sídlo právnickej osoby, resp. jej nižšej organizačnej zložky, ak sa konanie týka tejto zložky. Špeciálnymi kritériami sú miesto činnosti účastníka a miesto, kde sa nachádza nehnuteľnosť. Špeciálne kritériá majú prednosť pred všeobecným. To isté platí o určení miestnej príslušnosti v osobitných zákonoch. Zákon ustanovuje aj riešenie tzv. kompetenčných konfliktov, ak dva alebo viac orgánov chce v danej veci konať a rozhodnúť alebo naopak, ak žiaden z orgánov nechce vo veci konať a rozhodnúť. V prvom prípade platí zásada, že na konanie je príslušný orgán, ktorý toto konanie začal ako prvý, ak sa správne orgány nedohodnú inak. V druhom prípade miestne príslušný správny orgán určí ich najbližšie spoločne nadriadený správny orgán. |
