Termín:konotácie: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Úprava bibliografického záznamu)
(Úprava URL)
 
Riadok 33: Riadok 33:
 
|Context=Denotatívny význam je základom jazykového dorozumievania; hovorí sa o ňom aj ako o referenčnom alebo kognitívnom význame a je bázou pre konotatívny čiže emotívny, asociatívny význam. Konotácie zahrnujú postoj človeka k realite — o jednej a tej istej budove sa môžem podľa nálady vysloviť ako o domci, chajde, chatrči, baráku, chalúpke atď.; to, čo je podľa ľavičiarskych novín vlastenecké hnutie, môže americká tlač charakterizovať ako protivládnu vzburu a podobne. Rozdielne označenie teda nemusí ešte znamenať odlišnú realitu alebo, inakšie povedané, denotatívny význam zostáva totožný napriek rozdielnym konotatívnym významom. Konotácie sa prejavujú aj pri výbere štylistických prostriedkov; básnikovi nie je jedno, či použije sloveso „rozhorieť sa“ alebo či dá prednosť výrazom „vzbĺknuť“, „vzplanúť“, „rozplameniť sa“. Dôležitou vlastnosťou konotácií je ich nestálosť a podmienenosť skúsenosťou i vzdelaním jednotlivca.
 
|Context=Denotatívny význam je základom jazykového dorozumievania; hovorí sa o ňom aj ako o referenčnom alebo kognitívnom význame a je bázou pre konotatívny čiže emotívny, asociatívny význam. Konotácie zahrnujú postoj človeka k realite — o jednej a tej istej budove sa môžem podľa nálady vysloviť ako o domci, chajde, chatrči, baráku, chalúpke atď.; to, čo je podľa ľavičiarskych novín vlastenecké hnutie, môže americká tlač charakterizovať ako protivládnu vzburu a podobne. Rozdielne označenie teda nemusí ešte znamenať odlišnú realitu alebo, inakšie povedané, denotatívny význam zostáva totožný napriek rozdielnym konotatívnym významom. Konotácie sa prejavujú aj pri výbere štylistických prostriedkov; básnikovi nie je jedno, či použije sloveso „rozhorieť sa“ alebo či dá prednosť výrazom „vzbĺknuť“, „vzplanúť“, „rozplameniť sa“. Dôležitou vlastnosťou konotácií je ich nestálosť a podmienenosť skúsenosťou i vzdelaním jednotlivca.
 
|Context source=Krupa, V.: Jazyk — neznámy nástroj. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1991. 161 s.
 
|Context source=Krupa, V.: Jazyk — neznámy nástroj. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1991. 161 s.
|URL=http://www.juls.savba.sk/frazeologicka_terminologia/
+
|URL=https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka_terminologia/
 
|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov
 
|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov
 
|Comment=Majú status sekundárnych významových prvkov, ich existencia nevplýva priamo na polysémiu jazykovej jednotky a ich realizácia je ovplyvňovaná aj kontextom. Patria k nim príznaky expresívne, hodnotiace, citové, apelové, estetické, intenzifikačné, evokačné, obrazné, ideologické, religiózne a iné. Ich nositeľmi sú najmä slová a frazémy.
 
|Comment=Majú status sekundárnych významových prvkov, ich existencia nevplýva priamo na polysémiu jazykovej jednotky a ich realizácia je ovplyvňovaná aj kontextom. Patria k nim príznaky expresívne, hodnotiace, citové, apelové, estetické, intenzifikačné, evokačné, obrazné, ideologické, religiózne a iné. Ich nositeľmi sú najmä slová a frazémy.
 
}}
 
}}
 
[[Category:Frazeológia]]
 
[[Category:Frazeológia]]

Aktuálna revízia z 16:49, 1. apríl 2020

Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)

Oblasť: lingvistika
Definícia: pragmatické zložky významovej štruktúry, ktoré sú odrazom najmä hodnotiaceho postoja a kladných a záporných vzťahov a asociácií
Zdroj: Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995.

Kontext: Denotatívny význam je základom jazykového dorozumievania; hovorí sa o ňom aj ako o referenčnom alebo kognitívnom význame a je bázou pre konotatívny čiže emotívny, asociatívny význam. Konotácie zahrnujú postoj človeka k realite — o jednej a tej istej budove sa môžem podľa nálady vysloviť ako o domci, chajde, chatrči, baráku, chalúpke atď.; to, čo je podľa ľavičiarskych novín vlastenecké hnutie, môže americká tlač charakterizovať ako protivládnu vzburu a podobne. Rozdielne označenie teda nemusí ešte znamenať odlišnú realitu alebo, inakšie povedané, denotatívny význam zostáva totožný napriek rozdielnym konotatívnym významom. Konotácie sa prejavujú aj pri výbere štylistických prostriedkov; básnikovi nie je jedno, či použije sloveso „rozhorieť sa“ alebo či dá prednosť výrazom „vzbĺknuť“, „vzplanúť“, „rozplameniť sa“. Dôležitou vlastnosťou konotácií je ich nestálosť a podmienenosť skúsenosťou i vzdelaním jednotlivca.
Zdroj kontextu: Krupa, V.: Jazyk — neznámy nástroj. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1991. 161 s.
Príbuzné termíny: pragmatický aspekt frazeológie, hodnotiaca operatívnosť frazém, kontaktové zapojenie frazémy do kontextu, dištančné zapojenie frazémy do kontextu, emocionálnosť frazémy, expresívnosť frazémy
Cudzojazyčný ekvivalent: en: connotation, cs: konotace, es: connotación, de: Konnotation (die), uk: коннотація, ru: коннотация, it: connotazione, pl: konotacja
Poznámka: Majú status sekundárnych významových prvkov, ich existencia nevplýva priamo na polysémiu jazykovej jednotky a ich realizácia je ovplyvňovaná aj kontextom. Patria k nim príznaky expresívne, hodnotiace, citové, apelové, estetické, intenzifikačné, evokačné, obrazné, ideologické, religiózne a iné. Ich nositeľmi sú najmä slová a frazémy.
URL: https://www.juls.savba.sk/ediela/frazeologicka terminologia/