Termín:jednoslovné frazémy: Rozdiel medzi revíziami

|Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995.

|Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995.

|Acceptability=Odporúčaný

|Acceptability=Odporúčaný

|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov

|Approved=Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov

|Comment=V skutočnosti fakt, že obraz vzniká organicky len v procese reči, t. j. pri utváraní vety, spôsobuje, že obrazná platnosť celkom prirodzene asociuje vetnú súvislosť, t. j. účasť na skutočnosti mienenej vetou. To je potom onen hybridný charakter, ktorý utvára fenomén frazémy vôbec: ''"zavariť niekomu", "vystreliť si z niekoho", "vegetovať", "trocháriť"''... Pravda, jestvujú jednoslovné metafory, ktoré nepociťujeme ako frazémy, a to ako okazionálne, jednorazové použitia, ale aj ako frekventované prípady. Týmto metaforám však chýba hĺbkový étos frazémy, jej plné prijatie vo funkcii modelovej interpretácie významového životného faktu, čo dvíha étos frazémy. Jednoslovná metafora naproti tomu pre svoju významovú plytkosť zovšednie, vypadne z úzu, alebo sa prosto lexikalizuje. Jednoslovnú frazému príznačne charakterizuje vyzretá systémová dvojitosť: jej pohyb medzi langovou dispozičnosťou a parolovou aktuálnosťou. Táto dvojitosť je základnou vlastnosťou frazém. Ňou sa napríklad jednoslovná frazéma zreteľne líši od jedinečnosti, singularity poetickej metafory. Druhá z nich existuje jednorazovo v poetickom texte, t. j. len ako aktuálna súčasť výpovede. Frazéma, ktorá sa zrodila opakovaním príťažlivého obrazu, existuje semioticky na dvoch ontických rovinách, na dispozičnej rovine langue (v kódovej pamäti) a na aktuálnej rovine parole (v živej reči).

|Comment=V skutočnosti fakt, že obraz vzniká organicky len v procese reči, t. j. pri utváraní vety, spôsobuje, že obrazná platnosť celkom prirodzene asociuje vetnú súvislosť, t. j. účasť na skutočnosti mienenej vetou. To je potom onen hybridný charakter, ktorý utvára fenomén frazémy vôbec: ''"zavariť niekomu", "vystreliť si z niekoho", "vegetovať", "trocháriť"''... Pravda, jestvujú jednoslovné metafory, ktoré nepociťujeme ako frazémy, a to ako okazionálne, jednorazové použitia, ale aj ako frekventované prípady. Týmto metaforám však chýba hĺbkový étos frazémy, jej plné prijatie vo funkcii modelovej interpretácie významového životného faktu, čo dvíha étos frazémy. Jednoslovná metafora naproti tomu pre svoju významovú plytkosť zovšednie, vypadne z úzu, alebo sa prosto lexikalizuje. Jednoslovnú frazému príznačne charakterizuje vyzretá systémová dvojitosť: jej pohyb medzi langovou dispozičnosťou a parolovou aktuálnosťou. Táto dvojitosť je základnou vlastnosťou frazém. Ňou sa napríklad jednoslovná frazéma zreteľne líši od jedinečnosti, singularity poetickej metafory. Druhá z nich existuje jednorazovo v poetickom texte, t. j. len ako aktuálna súčasť výpovede. Frazéma, ktorá sa zrodila opakovaním príťažlivého obrazu, existuje semioticky na dvoch ontických rovinách, na dispozičnej rovine langue (v kódovej pamäti) a na aktuálnej rovine parole (v živej reči).

}}

}}

[[Category:Frazeológia]]

[[Category:Frazeológia]]