Termín:jav: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
| − | |||
{{Term | {{Term | ||
|Name=jav | |Name=jav | ||
| + | |Definition=predstava, v ktorej sa nám nejaká vec ukazuje prostredníctvom zmyslového vnímania | ||
| + | |Field=filozofia | ||
| + | |Related terms=poznanie, skúsenosť, empíria | ||
|Synonyms=fenomén | |Synonyms=fenomén | ||
| − | |||
| − | |||
|Bibliography=Slovník spoločenských vied. Bratislava: SPN 1997. | |Bibliography=Slovník spoločenských vied. Bratislava: SPN 1997. | ||
| + | |Translations={{Translation | ||
| + | |Language=en | ||
| + | |Localized form=phenomenon | ||
| + | }} | ||
| + | |Acceptability=Odporúčaný | ||
|Context=V užšom zmysle je jav súhrn vlastností a vzťahoch nejakého predmetu, ktoré sú nám dané prostredníctvom zmyslového nazerania, bezprostrednej skúsenosti – v dialektickom protiklade k podstate. Jav zahrnuje tak nepodstatné, to znamená jednotlivé, náhodné, premenlivé, ako aj podstatné, to znamená všeobecné, nevyhnutné, relatívne, stále; obe súčasti treba od seba odlíšiť pomocou ďalšej myšlienkovej analýzy, čím poznanie preniká od javu k podstate. | |Context=V užšom zmysle je jav súhrn vlastností a vzťahoch nejakého predmetu, ktoré sú nám dané prostredníctvom zmyslového nazerania, bezprostrednej skúsenosti – v dialektickom protiklade k podstate. Jav zahrnuje tak nepodstatné, to znamená jednotlivé, náhodné, premenlivé, ako aj podstatné, to znamená všeobecné, nevyhnutné, relatívne, stále; obe súčasti treba od seba odlíšiť pomocou ďalšej myšlienkovej analýzy, čím poznanie preniká od javu k podstate. | ||
|Context source=PODĽA Filozofia a prírodné vedy. Bratislava: Pravda 1987. | |Context source=PODĽA Filozofia a prírodné vedy. Bratislava: Pravda 1987. | ||
| − | | | + | |URL=https://sk.wikipedia.org/wiki/Jav |
| − | + | |Comment=Už starí grécki filozofi si uvedomovali, že zmyslami nepoznávame samy veci, ale iba ich javy. Podľa Kanta poznávame iba javy, pričom veci osebe ostávajú nepoznateľné. Naproti tomu Hegel vidí v jave prejav samej podstaty veci, ku ktorej v myslení postupne dospievame. Fenomenológia začína svoje skúmania obmedzením sa na fenomény v našom vedomí. | |
| − | |||
| − | |||
| − | |Comment= | ||
| − | |||
}} | }} | ||
[[Kategória:Filozofia]] | [[Kategória:Filozofia]] | ||
[[Kategória:Epistemológia]] | [[Kategória:Epistemológia]] | ||
Verzia zo dňa a času 16:53, 5. december 2017
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | filozofia |
| Definícia: | predstava, v ktorej sa nám nejaká vec ukazuje prostredníctvom zmyslového vnímania |
| Zdroj: | Slovník spoločenských vied. Bratislava: SPN 1997. |
| Kontext: | V užšom zmysle je jav súhrn vlastností a vzťahoch nejakého predmetu, ktoré sú nám dané prostredníctvom zmyslového nazerania, bezprostrednej skúsenosti – v dialektickom protiklade k podstate. Jav zahrnuje tak nepodstatné, to znamená jednotlivé, náhodné, premenlivé, ako aj podstatné, to znamená všeobecné, nevyhnutné, relatívne, stále; obe súčasti treba od seba odlíšiť pomocou ďalšej myšlienkovej analýzy, čím poznanie preniká od javu k podstate. |
| Zdroj kontextu: | PODĽA Filozofia a prírodné vedy. Bratislava: Pravda 1987. |
| Synonymum: | fenomén |
| Príbuzné termíny: | poznanie, skúsenosť, empíria |
| Cudzojazyčný ekvivalent: | en: phenomenon |
| Poznámka: | Už starí grécki filozofi si uvedomovali, že zmyslami nepoznávame samy veci, ale iba ich javy. Podľa Kanta poznávame iba javy, pričom veci osebe ostávajú nepoznateľné. Naproti tomu Hegel vidí v jave prejav samej podstaty veci, ku ktorej v myslení postupne dospievame. Fenomenológia začína svoje skúmania obmedzením sa na fenomény v našom vedomí. |
| URL: | https://sk.wikipedia.org/wiki/Jav |
