Termín:acidá: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Comment= | + | |Comment=Najstarším a dodnes používaným acidom je roztok kyseliny chlorovodíkovej, lepšie sa však osvedčili soli niektorých aminokyselín s HCl (kyseliny glutámovej, ''N,N,N'''-trimetylglycínu) označované ako "tuhý chlorovodík". Ako acidum sa podáva aj samotná HCl (Ac. hydrochloridum dilutum, ČSL 4 ~ 3 mol/l roztok HCl) v dávke 10 – 15 kvapiek do pohára vody počas jedenia (nemá prísť do styku so zubami). Hydrochlorid betaínu sa v žalúdku rozkladá a uvoľňuje HCl. Podáva sa v kombinácii s pepsínom. Pri vyšetrení žalúdkovej acidity sa sekrécia stimuluje pentagastrínom. Stimulácia kofeínom je nespoľahlivá, histamín je u alergických pacientov nebezpečný. K stimulanciám žalúdkovej (a pankreatickej) šťavy patrí ''[[Termín:ceruleid|ceruleid]]'', ''[[Termín:karnitín|karnitín]]'', ''[[Termín:sekretén|sekretén]]'', ''[[Termín:sinkalid|sinkalid]]''. |
| − | Najstarším a dodnes používaným acidom je roztok kyseliny chlorovodíkovej, lepšie sa však osvedčili soli niektorých aminokyselín s HCl (kyseliny glutámovej, ''N,N,N'''-trimetylglycínu) označované ako "tuhý chlorovodík". Ako acidum sa podáva aj samotná HCl (Ac. hydrochloridum dilutum, ČSL 4 ~ 3 mol/l roztok HCl) v dávke 10 – 15 kvapiek do pohára vody počas jedenia (nemá prísť do styku so zubami). Hydrochlorid betaínu sa v žalúdku rozkladá a uvoľňuje HCl. Podáva sa v kombinácii s pepsínom. Pri vyšetrení žalúdkovej acidity sa sekrécia stimuluje pentagastrínom. Stimulácia kofeínom je nespoľahlivá, histamín je u alergických pacientov nebezpečný. K stimulanciám žalúdkovej (a pankreatickej) šťavy patrí ''[[Termín:ceruleid|ceruleid]]'', ''[[Termín:karnitín|karnitín]]'', ''[[Termín:sekretén|sekretén]]'', ''[[Termín:sinkalid|sinkalid]]''. | + | Termín vznikol z latinského ''acidus'' (kyslý), ktorý je odvodený zo slovesa ''acere'' (byť kyslý). |
}} | }} | ||
[[Category:Medicína]] | [[Category:Medicína]] | ||
Aktuálna revízia z 15:09, 7. máj 2018
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | farmakológia, biochémia |
| Definícia: | digestíva, liečivá, ktoré upravujú acidobázickú rovnováhu v žalúdkovej šťave a nahradzujú deficit sekrécie HCl |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Poznámka: | Najstarším a dodnes používaným acidom je roztok kyseliny chlorovodíkovej, lepšie sa však osvedčili soli niektorých aminokyselín s HCl (kyseliny glutámovej, N,N,N'-trimetylglycínu) označované ako "tuhý chlorovodík". Ako acidum sa podáva aj samotná HCl (Ac. hydrochloridum dilutum, ČSL 4 ~ 3 mol/l roztok HCl) v dávke 10 – 15 kvapiek do pohára vody počas jedenia (nemá prísť do styku so zubami). Hydrochlorid betaínu sa v žalúdku rozkladá a uvoľňuje HCl. Podáva sa v kombinácii s pepsínom. Pri vyšetrení žalúdkovej acidity sa sekrécia stimuluje pentagastrínom. Stimulácia kofeínom je nespoľahlivá, histamín je u alergických pacientov nebezpečný. K stimulanciám žalúdkovej (a pankreatickej) šťavy patrí ceruleid, karnitín, sekretén, sinkalid.
Termín vznikol z latinského acidus (kyslý), ktorý je odvodený zo slovesa acere (byť kyslý). |
