Termín:Acanthamoeba: Rozdiel medzi revíziami
Z STD
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
| − | |||
{{Term | {{Term | ||
|Name=Acanthamoeba | |Name=Acanthamoeba | ||
| − | |Definition= | + | |Definition=druh voľne žijúcich améb rodu ''Amoebida'', tvoriacich cysty |
| − | + | |Field=lekárska diagnóza, biológia | |
| − | |Field= | ||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
|Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | |Bibliography=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. | ||
| − | |||
|Acceptability=Odporúčaný | |Acceptability=Odporúčaný | ||
| − | |Context= | + | |Context=Nachádzajú sa v čerstvej vode alebo vo vlhkej pôde vo forme trofozoitu. Vo vhodných podmienkach sa tvoria odolné cysty. Trofozoity merajú 30 μm apohybujú sa pomocou tenkých rozvetvených panôžok (pseudopódií). Cysty sú jednojadrové a ich vnútorná stena je dvojvrstvová a lúčovito poprehýbaná. Cysty merajú asi 10 μm. Jadro akantaméb obsahuje veľké jadierko a nemá periférny chromatín. Niektoré kmene, ako ''Acanthamoeba castellani'' sú vysoko patogénne parazity a môžu vyvolať fatálnu meningoencefalitídu a amébovú keratitídu. Človek sa nakazí napríklad pri kúpaní v jazerách kontaminovaných Acanthamoebami. Diagnóza sa stanovuje priamo (mikroskopia, kultivácia) alebo nepriamo (sérologické vyšetrenie). |
| − | |Context source= | + | |Context source=Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| − | |||
| − | |||
| − | |||
| − | |||
}} | }} | ||
| − | |||
[[Category:Medicína]] | [[Category:Medicína]] | ||
Aktuálna revízia z 15:54, 2. január 2018
Odporúčaný termín [?]
| Oblasť: | lekárska diagnóza, biológia |
| Definícia: | druh voľne žijúcich améb rodu Amoebida, tvoriacich cysty |
| Zdroj: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
| Kontext: | Nachádzajú sa v čerstvej vode alebo vo vlhkej pôde vo forme trofozoitu. Vo vhodných podmienkach sa tvoria odolné cysty. Trofozoity merajú 30 μm apohybujú sa pomocou tenkých rozvetvených panôžok (pseudopódií). Cysty sú jednojadrové a ich vnútorná stena je dvojvrstvová a lúčovito poprehýbaná. Cysty merajú asi 10 μm. Jadro akantaméb obsahuje veľké jadierko a nemá periférny chromatín. Niektoré kmene, ako Acanthamoeba castellani sú vysoko patogénne parazity a môžu vyvolať fatálnu meningoencefalitídu a amébovú keratitídu. Človek sa nakazí napríklad pri kúpaní v jazerách kontaminovaných Acanthamoebami. Diagnóza sa stanovuje priamo (mikroskopia, kultivácia) alebo nepriamo (sérologické vyšetrenie). |
| Zdroj kontextu: | Kadlec, O. et al.: Encyklopédia medicíny. I. Bratislava: Asklepios 1993. |
