Termín:frazeologické univerzálie: Rozdiel medzi revíziami

Z STD
Prejsť na: navigácia, hľadanie
(Úprava bibliografického záznamu)
Riadok 4: Riadok 4:
 
|Field=lingvistika
 
|Field=lingvistika
 
|Related terms=kategoriálne vlastnosti frazém, lexikálna nedeliteľnosť
 
|Related terms=kategoriálne vlastnosti frazém, lexikálna nedeliteľnosť
|Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. 1995.
+
|Bibliography=Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995.
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Acceptability=Odporúčaný
 
|Context=Ako jedna z nepočetných frazeologických univerzálií sa prijíma zistenie, že napriek vágnosti, neurčitosti a teda aj istej abstraktnosti pojmu frazeologický význam či význam frazémy (preto niektorí bádatelia ani bežne nepracujú s týmto pojmom, ale tu radšej hovoria o iných entitách, napr. F. Čermák hovorí radšej iba o funkcii frazémy, F. Miko zasa o jej archiséme), absolútnu väčšinu komponentov frazémy dokázateľne tvoria konkréta (porov. napr. Čermák, 1993).
 
|Context=Ako jedna z nepočetných frazeologických univerzálií sa prijíma zistenie, že napriek vágnosti, neurčitosti a teda aj istej abstraktnosti pojmu frazeologický význam či význam frazémy (preto niektorí bádatelia ani bežne nepracujú s týmto pojmom, ale tu radšej hovoria o iných entitách, napr. F. Čermák hovorí radšej iba o funkcii frazémy, F. Miko zasa o jej archiséme), absolútnu väčšinu komponentov frazémy dokázateľne tvoria konkréta (porov. napr. Čermák, 1993).

Verzia zo dňa a času 16:46, 1. apríl 2020

Odporúčaný termín [?] (schválila Komisia pre výskum frazeológie pri Slovenskom komitéte slavistov)

Oblasť: lingvistika
Definícia: spoločné vlastnosti a vzťahy frazém vyskytujúce sa vo všetkých prirodzených jazykoch
Zdroj: Ďurčo, P. et al.: Frazeologická terminológia. Stimul: Bratislava 1995.

Kontext: Ako jedna z nepočetných frazeologických univerzálií sa prijíma zistenie, že napriek vágnosti, neurčitosti a teda aj istej abstraktnosti pojmu frazeologický význam či význam frazémy (preto niektorí bádatelia ani bežne nepracujú s týmto pojmom, ale tu radšej hovoria o iných entitách, napr. F. Čermák hovorí radšej iba o funkcii frazémy, F. Miko zasa o jej archiséme), absolútnu väčšinu komponentov frazémy dokázateľne tvoria konkréta (porov. napr. Čermák, 1993).
Zdroj kontextu: Mlacek, J.: Ako sa uplatòuje slovo vo frazeológii. In: Studia Academica Slovaca 34. Bratislava: Stimul 2005.
Príbuzné termíny: kategoriálne vlastnosti frazém, lexikálna nedeliteľnosť
Poznámka: Základný problém pri zisťovaní frazeologických univerzálií spočíva v hľadaní tzv. pravých, resp. vlastných frazeologických univerzálií, pričom sa výskum opiera predovšetkým o typologické štúdium frazeológie prirodzených jazykov. Popri aplikovaní poznatkov z lingvistiky univerzálií o jazykových (fonologických, gramatických, sémantických, symbolických) a logických (myšlienkových) univerzáliách sa zisťuje vo frazeológii predovšetkým existencia a fungovanie tzv. implikačných a frekvenčných (kvantitatívnych) univerzálií. Aj vo frazeológii sa rozlišujú mimojazykovo podmienené frazeologické univerzálie (napr. univerzálne myšlienkové kategórie, dvojitý antropocentrizmus frazeologickej nominácie a p.) a vnútrojazykové, resp. lexikálno-sémantické frazeologické univerzálie. Pri lexikálno-sémantických univerzáliách ide o skúmanie nominačných mechanizmov, spoločných všetkým jazykom a zachytávajúcim zákonitosti medzi formou a významom.
URL: http://www.juls.savba.sk/frazeologicka terminologia/